28. 5. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Oheň a voda

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...

Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!

(Murphyho zrnká II)
Deti naše poklady

Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)

Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot

Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!

(Zrnká úsmevu)

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda

19. 11. 2024 Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Banky súperia o udržanie vkladov

6. 12. 2009 V snahe získať či udržať si vklady, ktoré si ľudia uložili v peňažných domoch pred januárovým zavedením eura ponúkajú niektoré slovenské banky rôzne výhody. Vyšší úrok, rôzne bonusy či nulové poplatky.
Väčšine vkladov, ktorými si Slováci chceli zabezpečiť pohodlné a bezplatné prevedenie korunovej na eurovú hotovosť, končí viazanosť v týchto týždňoch. V poslednom štvrťroku vlaňajšieho roku Slováci vložili do bánk rekordných 104,37 miliardy korún (3,45 miliardy €). Tri štvrtiny z toho tvorili vklady s viazanosťou na jeden rok.
(Zdroj: HNONLINE)

Ekonomika Slovenska dosiahla druhý najväčší rast v únii

3. 12. 2009 V treťom štvrťroku tohto roka hospodárstvo eurozóny medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Ekonomika Slovenska bola druhá.
V rámci členských krajín EÚ, ktorých údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) sú k dispozícii, dosiahla ekonomika Slovenska druhý najväčší rast a medzikvartálne sa zvýšila o 1,6 %. Najväčší medzikvartálny rast (6,1 %) zaznamenala Litva. Najviac (o 2,8 %) sa zmenšila ekonomika Estónska. Vplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
(Zdroj: SME)

Taiwanská spoločnosť AU Optronics zamestná Slovákov

2. 12. 2009 Dlhoočakávaná investícia je potvrdená. Vďaka nej sa má zamestnať tisíce Slovákov. Taiwanská spoločnosť AU Optronics, ktorá vybuduje závod na Považí, tu preinvestuje celkovo 191,3 milióna €, vytvorí 1 300 priamych pracovných miest a ďalších dvetisíc nepriamych.
S výstavbou sa začne v prvom kvartáli 2010, brány závody sa otvoria o rok neskôr. Spoločnosť je tretím najväčším výrobcom obrazoviek a displejov z tekutých kryštálov na svete. Prezident taiwanskej spoločnosti nevylučuje, že časom by v tomto závode mohol vzniknúť výskum a vývoj. Pre investorov bolo najväčším lákadlom členstvo v eurozóne a poloha Slovenska. Priemerná mesačná mzda v závode by mala byť zhruba 838 €.
(Zdroj: HNONLINE)

Celosvetové problémy súčasnosti – chudoba, choroba a životné prostredie

2. 12. 2009 Sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku. Chudobu Slováci považujú za najväčší a najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhé miesto v rebríčku zaradili Slováci problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny.
Špeciálny prieskum Eurobarometer krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani zverejnila Európska komisia. Prieskum mapuje postoj Europánov ku klimatickým zmenám. Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov, a že najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Asi 45 % Slovákov si myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 %) a 31 % Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne. Slovensko (76 %), spolu so Slovinskom (83 %), Gréckom (78 %) a Rakúskom (77 %) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Európsky priemer je 64 %. Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 %), znižovanie spotreby energie (68 % ) a znižovanie spotreby vody (60 %). Napriek pomerne vysokému percentu je to oproti predchádzajúcemu prieskumu pokles. O desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.
(Zdroj: ČAS)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Viliam
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner