Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia bude aj tento rok vysoká, ale pravdepodobne nižšia ako vlani
16. 1. 2023
Zrýchľovanie inflácie na Slovensku sa v decembri minulého roka zastavilo, keď druhý mesiac zostala na úrovni 15,4 percenta. Aj v tomto roku bude rast cien vysoký, ale pravdepodobne nižší ako vlani a očakáva sa jeho postupné spomaľovanie na jednociferné hodnoty. V reakcii na aktuálne údaje o inflácii zverejnené Štatistickým úradom to predpokladajú ekonomickí analytici.
"Inflácia v závere roka príjemne prekvapila. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa podľa Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili "len" o 0,2 percenta a zaznamenali tak najpomalšiu dynamiku medzimesačného rastu v minulom roku," zdôraznil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Pod koncoročný vývoj sa podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej podpísal hlavne boj medzi obchodníkmi o zákazníkov v predvianočnom období, kedy vrcholí nákupná sezóna. "K zmierneniu medzimesačnej inflácie prispel aj pokles cien benzínu v porovnaní s novembrom, ale taktiež aj zlacnenie ovocia, zeleniny, olejov a tukov a alkoholických nápojov," doplnila.
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu v tomto roku budú podľa nej aj naďalej ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít a potravín. Rizikovým faktorom je vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod.
V
Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Rozpočtové pravidlá VS
9. 1. 2023
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorého cieľom bolo upraviť postup pri uplatňovaní limitu verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.
Po novom sa upravilo, aby vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka, ako aj možnosť prekročiť limit verejných výdavkov, ak k aktivácii všeobecnej únikovej doložky dôjde po schválení limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy a po schválení zákona o štátnom rozpočte.
K
Odborná príprava zamestnancov
9. 1. 2023
Novelou zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa upravuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť odbornú prípravu všetkých zamestnancov, ktorí sú pri práci exponovaní diizokyanátom, ako aj povinnosť fyzických osôb - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby a sú pri práci exponované diizokyanátom.
Z dôvodu poskytnutia dostatočného času na zabezpečenie odbornej prípravy pre všetky osoby, ktoré sú pri práci exponované diizokyanátom, sa v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1149 z 3.
augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020) uplatňuje povinnosť zamestnávateľov a fyzických osôb–podnikateľov, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby a ktorí vykonávajú prácu s diizokyanátmi samostatne od 24. augusta 2023 zabezpečiť odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi. Touto novelou zákona sa ďalej umožňuje vstup so zvieraťom na prírodné a umelé kúpalisko pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstúpiť v sprievode psa so špeciálnym výcvikom.
Ďalej sa stanovujú podmienky pre výkon činnosti plavčíka, ktorými sú vek minimálne 18 rokov a povinnosť absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci.
K