Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ľudia naďalej prichádzajú o prácu
19. 1. 2010
Predlžujú sa rady nezamestnaných na úradoch práce. Ľudí bez práce je najviac za ostatných päť rokov. Podľa Ústredia práce miera evidovanej nezamestnanosti v decembri oproti predchádzajúcemu mesiacu narástla o 0,26 percentuálneho bodu na 12,66 percenta. Ľudia nielenže naďalej prichádzajú o svoje živobytie, ale ani nemajú možnosť sa opätovne zamestnať. Firmy sú pri pracovných ponukách veľmi opatrné. Ak nejde už o vopred pripravené projekty s konkrétnymi pracovnými miestami, do otvárania nových pracovných miest sa nepúšťajú. Zlepšiť by sa to mohlo v druhej polovici roka.
Ekonómov nárast nezamestnanosti neprekvapuje. Dôvodom je zima. Tento nárast je daný sezónou, keďže v posledných mesiacoch nezamestnaných pribúda najmä v sezónnom stavebníctve. Potvrdzuje to päťdesiatpercentný nárast nových nezamestnaných stavbárov v decembri.
V súčasnosti je doma vyše 335-tisíc ľudí, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce. Pred rokom ich bolo o takmer 117-tisíc menej. Za rok sa najviac rozrástla skupina nezamestnaných remeselníkov a kvalifikovaných výrobcov. Najpočetnejšou skupinou však stále sú ľudia bez kvalifikácie.
Ľudia žijú buď z podpory, na ktorú majú nárok len polroka po stratení zamestnania, alebo sú odkázaní na peniaze, ktoré do domácnosti prinesie ich polovička. Mnoho ľudí s vedomím, že sú vo výpovednej lehote, sa ani nesnaží príliš získať novú prácu a spolieha sa na podporu. Dlhodobá nezamestnanosť sa tak môže stať najväčšou prekážkou v boji proti nepriaznivej situácii na pracovnom trhu.
Ekonómovia, personalisti, ale aj samotní zamestnávatelia sa zhodujú v tom, že firmy by sa mohli „rozhýbať“ v druhej polovici tohto roka.
Skutočnosť, že podniky prepúšťajú stále viac ľudí, ako prijímajú, sa odrazí v tomto roku aj na horších číslach. Očakáva sa, že nezamestnanosť narastie v priebehu roka nad 13,5 percenta.
Nepovolená činnosť spoločnosti Plus500 Ltd z Belize
19. 1. 2010
Národná banka Slovenska (NBS) možných investorov upozorňuje na nepovolenú činnosť obchodnej spoločnosti Plus500 Ltd z Belize. Táto spoločnosť na svojej internetovej stránke ponúka obchodnú platformu Plus500, prostredníctvom ktorej umožňuje vložiť peniaze do rôznych investičných nástrojov, ktoré využívajú tzv. pákový efekt. Podnikateľská činnosť spoločnosti Plus500 teda nepodlieha dohľadu NBS a finančné prostriedky investované do aktivít Plus500 nie sú kryté slovenským Garančným fondom investícií.
V podstate je to druh úveru, ktorý investorom na finančnom trhu umožňuje obchodovať s niekoľkonásobnými objemami finančných prostriedkov, hoci klient na ich účet vloží len zlomok, čím vzniká pákový efekt. To znamená, že s relatívne malým množstvom vlastného kapitálu sa dá dosiahnuť vysoký zisk, alebo vysoká strata.
Hovorkyňa centrálnej banky informovala, že je zrejmé, že spoločnosť Plus500 na území Slovenska vyvíja také podnikateľské aktivity, na ktoré je potrebné povolenie NBS, ktoré jej udelené nebolo. Dodala, že NBS preverila firmu na základe jej slovenského klienta. Rovnaké upozornenie vydali nedávno aj Česká národná banka a nórsky dohľad.
Národná banka Slovenska spoločnosti Plus500 nevydala žiadne povolenie, ktoré by ju oprávňovalo podnikať v Slovenskej republike podľa zákona o cenných papieroch a investičných službách. Túto firmu centrálna banka neeviduje ani ako poskytovateľa investičných služieb na základe jednotného európskeho povolenia.
NBS v minulosti už viackrát upozorňovala na firmy, ktoré vykonávali svoju činnosť na Slovensku bez príslušného povolenia, a teda v rozpore so zákonom. Vlani išlo podľa agentúry TASR napríklad o spoločnosti Worldclearing US LLC či Edbusy Slovakia.
Slovenské elektrárne energiu budú vyrábať z domáceho uhlia
19. 1. 2010
V Novákoch budú musieť Slovenské elektrárne (SE) naďalej vyrábať elektrinu a teplo z domáceho uhlia v objemoch, ktoré každoročne určí štát. V takzvanom všeobecnom hospodárskom záujme o predĺžení obdobia produkcie s výhľadom do roku 2035 v utorok rozhodla vláda.
Mechanizmus, ktorý okrem iného podporuje zamestnanosť v banských regiónoch, sa uplatňuje na Slovensku od roku 2005.
Hlavným dôvodom na predloženie návrhu o predĺžení výroby je potreba udržať bezpečnosť dodávok elektriny na Slovensku. Nemenej významné je tiež udržanie zamestnanosti v regiónoch s ťažbou uhlia, obzvlášť v čase finančnej a hospodárskej krízy.
V ostatných rokoch sa na Slovensku spotrebovali približne tri milióny ton hnedého uhlia. Produkcia Elektrárne Nováky pokrýva asi šesť až osem percent ročnej spotreby elektriny na Slovensku. Tá v uplynulých rokoch dosiahla do 30.000 GWh. Hlavným dodávateľom uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza. Z amestnávajú tisícky baníkov. Predĺženie všeobecného hospodárskeho záujmu počíta aj s modernizáciou Elektrárne Nováky, ktorú prevádzkujú SE pod kontrolou talianskeho koncernu Enel.
Koniec hospodárskej krízy v nedohľadne
18. 1. 2010
Správy o konci hospodárskej krízy nie sú objektívne. Región strednej a východnej Európy sa ekonomicky bude zotavovať najmenej 18 mesiacov. Dôvodom sú nedostupnejšie úvery či politická nestabilita niektorých krajín. Tento údaj vyplynul z celosvetového prieskumu Globálnej asociácie profesionálnych účtovníkov medzi zamestnancami finančných oddelení firiem.
Dostupnosť financií v tomto regióne je pre typickú firmu stále predmetom väčších obáv, než je tomu vo zvyšku sveta.
V porovnaní s ostatnými krajinami by si však Slovensko mohlo počínať lepšie. Podľa poslednej prognózy Európskej komisie v tomto roku dosiahne Slovensko 1,9-percentný ekonomický rast, čo je najviac spomedzi všetkých krajín únie.
Ak sa optimistické prognózy Bruselu potvrdia, a Slovensko bude "svetlou výnimkou“, postará sa o to priemysel vďaka zahraničnému dopytu. Rásť však budeme iba v porovnaní so slabším rokom 2009. Od vývoja v priemysle sa bude odvíjať aj situácia v stavebníctve a obchode. Obidva sektory tento rok rátajú s prepadom. Obchodníci sú závislí od toho, či budú mať ľudia prácu, a teda aj peniaze na míňanie.
Dôležité bude, ako sa prejaví vytrácanie efektu protikrízových stimulov. Naša vláda napríklad poskytovala úľavy na kúpu nového auta či úľavy a príspevky na podporu zamestnanosti a podnikania. Napriek tomu, že tieto stimuly končia, analytici očakávajú tento aj budúci rok rast. Rozhodujúce bude, ako sa prejaví sťahovanie likvidity zo strany Európskej centrálnej banky, ktoré začne na prelome polrokov.