Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Českým firmám utekajú dlžníci
25. 2. 2010
Svoju negatívnu skúsenosť s novým insolvenčným zákonom hlási čoraz viac českých firiem. Dlžníci utekajú a mnohí využívajú možnosť predať zadlžený podnik aj počas insolvenčného konania. Jeden z odborníkov na insolvenčné právo vyhlásil, že pokiaľ v krátkom čase dôjde k viacnásobnému predaju firmy, skutočný majiteľ alebo konateľ sa horšie vyhľadáva a vlastnícka štruktúra sa úspešne zahmlieva.
Podľa právnikov, ktorých oslovil internetový denník E15 sa to deje v desiatkach prípadov. Vo väčšom rozsahu sa tak vracia prax nastrčených majiteľov, takzvaných bielych koní.
Poškodené firmy môžu síce podať trestné oznámenie, ale aby sa na súde presadili, museli by dokázať, že išlo o trestný čin, teda úmysel konateľa alebo vlastníka poškodiť veriteľa. To je podľa právnikov veľmi zložité, ba až nemožné.
Predaj firmy nastrčenému kupcovi nie je v Česku novým javom. Firma v konkurze sa v Česku dala predať už aj v minulosti. Rastúci počet firemných bankrotov a alarmujúca nedobytnosť pohľadávok však vytvárajú problém, ktorý môže ohroziť desiatky firiem, pokiaľ je s pohľadávkami spojená ich existencia.
Od leta 2009 platí v Česku novela insolvenčného zákona. Skúsenosti popredných advokátskych kancelárií, ktoré sa špecializujú na konkurzné právo ukazujú, že správcovia často nemajú záujem po niekoľkonásobnej zmene majiteľa firmy konať. Prípadom buď nerozumejú, alebo nechcú strácať čas prenikaním do právnického uzla, ktorý sa im napokon nemusí podariť rozmotať. Poškodené firmy zase nemajú financie, aby si najali špičkových právnikov, ktorí by vinníkov pohnali k trestnej zodpovednosti.
Kým v roku 2008 sa dostalo v Česku do bankrotu 2913 firiem, vlani ich už bolo 4570. Počet prípadov nesolventnosti zvyšuje hospodárska kríza aj v západnej Európe a v Spojených štátoch.
Návratná finančná výpomoc Cargu
25. 2. 2010
Súkromné koľajové firmy vyhlásili vojnu štátnej Železničnej spoločnosti Cargo. Rezorty financií a dopravy však tvrdia, že by nikdy nepodporili nedovolenú štátnu pomoc a už vôbec nie znevýhodňovanie konkurencie.
Návratná finančná výpomoc bola podľa vlády poskytnutá v súlade s pravidlami Európskej únie. A svoje rozhodnutie vláda považuje za správne.
Rezort dopravy túto pôžičku presadil, aby v železničných firmách zamedzil prepúšťaniu. Podľa šéfa rezortu by totiž štát na železničiarov doplácal, aj keby ich prepustil - cez príspevky v nezamestnanosti. Minister počíta s tým, že firmy budú od budúceho roka opäť v zisku a
Prognózy hovoria o oživení slovenskej ekonomiky
25. 2. 2010
Po vlaňajšom prepade o 4,7 % predpovedajú analytici aj aktuálne oficiálne prognózy Ministerstva financií SR a NBS oživenie ekonomiky. Podľa ministerstva vzrastie tento rok hospodárstvo Slovenska o 2,8 % a podľa NBS až o 3,1 %.
Hrubý domáci produkt podľa nedávneho rýchleho odhadu Štatistického úradu v štvrtom kvartáli 2009 medziročne klesol o 2,7 %, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom však vzrástol o 2 %. Slovenské hospodárstvo sa za celý minulý rok prepadlo o 4,7 %.
Vývoj slovenskej ekonomiky bol podľa NBS v poslednom vlaňajšom štvrťroku mierne pozitívnejší v porovnaní s očakávaniami. Oficiálne prognózy mierne prekonal. NBS ešte v decembri predpovedala jej prepad o 4,9 %. Ministerstvo financií čakalo pokles 4,8 %.
Toyota počas silnej expanzie zanedbala starostlivosť o kvalitu
24. 2. 2010
Priznal to šéf Toyoty Akio Tojoda. Vyslovil „hlboké poľutovanie“ nad tým, k čomu došlo a najmä nad stratou ľudských životov. Dôraz na rast výroby spôsobil, že zo zorného poľa sa vytratil výcvik ľudí a vývoj podniku. Na vozidlách Toyoty v Spojených štátoch došlo v dôsledku technických porúch k početným haváriám a podľa posledných informácií pri týchto haváriách prišli o život takmer tri desiatky cestujúcich.
Americké úrady majú k dispozícii sťažnosti na nedostatky vozidiel od zákazníkov koncernu od roku 2003. Tojoda prisľúbil, že situácia v koncerne v oblasti kvality sa zásadne zmení. Šéfa Toyoty k takémuto kroku vyzval aj americký minister dopravy.
Celkove musí Toyota opraviť asi 8,5 milióna vozidiel. Na väčšine poruchových vozidiel dochádza k zasekávaniu plynových pedálov. Na ďalších nastáva blokovanie pedálov rohožkami alebo dochádza k oneskorenému stlačeniu brzdového pedála na nerovnom teréne.