Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Menšie zadlžovanie podnikov znepokojuje
3. 3. 2010
Pokles celkového objemu úverov podnikateľskému sektoru ku ktorému došlo v januári tohto roka je znepokojujúcim signálom pre očakávané oživenie slovenskej ekonomiky a môže indikovať isté problémy.
Rezort financií kritizoval slovenské banky za príliš vysoký úrokový diferenciál medzi úvermi a vkladmi pre obyvateľov.
Celkový objem úverov podnikovému sektoru poklesol v januári medzimesačne (-0,7 %), aj medziročne (-2 %).
V januári dosiahol celkový objem úverov pre obyvateľstvo medzimesačný rast na úrovni 0,4 %, avšak jeho tempo sa spomalilo. Na medziročnej báze rast zaznamenali všetky kategórie úverov, celkovo sa zvýšili o 11,4%.
Zatepľovanie domov a bytov znovu ožije
2. 3. 2010
Európska banka pre obnovu a rozvoj včera rozbehla na Slovensku druhú vlnu programu Slovseff, ktorý je určený na efektívnejšie využívanie energií. V energeticky úspornejších bytoch môže tak do dvoch rokov bývať vyše sedemdesiattisíc ľudí.
V rámci tohto programu majú firmy aj bytové spoločenstvá možnosť žiadať o pôžičku v štyroch slovenských bankách. Rozvojová banka im poskytne 90 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí je určená na zatepľovanie bytov a budovanie obnoviteľných zdrojov energií. Zvyšok peňazí pripadne priemyslu.
Znížiť spotrebu energií vo svojich domovoch budú môcť aj tí, ktorí vládny program zatepľovania nestihli využiť a neušlo sa im ani z peňazí zo štátneho rozpočtu na obnovu bytov a domov vo výške 27 miliónov eur. Hodnota žiadostí na Štátnom fonde rozvoja bývania k marcu takmer dvojnásobne prevyšovala sumu vyčlenenú na tento rok. Nevýhodou štátneho fondu je, že na počet žiadateľov sú pridelené peniaze absolútne nedostatočné.
Na obnovu obydlí však Štátny fond rozvoja bývania poskytuje lacnejšie úvery s jednopercentným úrokom. VÚB, Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a Dexia, ktoré sa do Slovseffu zapojili, budú poskytovať štandardné komerčné pôžičky s úrokom približne od dvoch do šiestich percent.
Pri zatepľovaní ľudia môžu splácať úver aj 20 rokov. Výhodou programu rozvojovej banky je, že po ukončení projektu klienti dostanú nenávratný grant v rozpätí 7,5 až 15 percent z hodnoty úveru. Podmienkou však je, aby projekt zabezpečil viac ako 15-percentnú úsporu energie.
V Panasonicu v Krompachoch začnú vyrábať 3D Blue Ray prehrávače
1. 3. 2010
Začnú už tento mesiac. 3D Blue Ray prehrávače sa svetu predstavili iba v januári v Las Vegas. Slovensko bude v rámci Európy túto technológiu vyrábať ako prvé. Na budúcnosť trojrozmernej televíznej zábavy nestavil len Panasonic. Výrobu 3D televízorov už skôr avizovali galantský Samsung a nitrianske Sony.
Aj pre zamestnanosť v regiónu je spustenie výroby najmodernejších prehrávačov dobrou správou. Panasonic v Krompachoch už teraz vyrába s využitím všetkých svojich kapacít, keďže eviduje veľký záujem o svoje výrobky. Podľa slov PR manažérky spoločnosti Panasonic Česká a Slovenská republika jee možné predpokladať, že vďaka 3D sa tejto záujem ešte zvýši, čo povedie k zvýšeniu produkcie aj počtu pracovných miest.
Približne 900 zamestnancov tu vyrába okrem DVD rekordérov aj klasické Blu-ray prehrávače, ktoré následne putujú ku spotrebiteľom v Európe a Rusku.
Nové 3D prehrávače umožnia trojrozmerné kino preniesť do obývačky. Túto novinku si našinec bude môcť kúpiť už v apríli, približne za 600 eur.
Dobré vzdelanie je previazané s dobrou prácou
28. 2. 2010
Dobré vzdelanie považujú ľudia na Slovensku za tretiu najdôležitejšiu vec potrebnú k životnému úspechu. Väčšiu dôležitosť ľudia prisudzujú vzdelaniu preto, lebo vidia, ako je dobré vzdelanie previazané s dobrou prácou, vyššou mzdou a lepšou životnou úrovňou.
Podľa prieskumu pribúda Slovákov, ktorí si cenia vzdelanie. Ľudia cítia, že lepšie vzdelanie rovná sa lepší plat a ten sa rovná väčší životný úspech. Je to vidieť napríklad pri štatistike nezamestnaných: absolventi vysokých škôl sa zamestnajú rýchlejšie ako ľudia bez nej.
Pri prieskumoch, ktoré sa pýtajú na názor ľudí vždy ide o subjektívne vnímanie situácie respondentmi. Toto vnímanie ešte ovplyvňuje spoločenské vedomie, celková nálada v spoločnosti a súčasne aj minulé skúsenosti respondenta, jeho pocity, očakávania a ašpirácie.
Podľa jedného zo sociológov vzdelanie do roku 1993 mohlo klesnúť na úkor ochoty riskovať, ktorá sa s podnikaním a novými začiatkami spája oveľa viac, alebo na úkor faktoru mať bohatých rodičov, ktorí k úspechu pomôžu aj deťom bez vzdelania.