Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeny ochrannej doby a zákazu výpovede
30. 1. 2023
Zákonník práce upravuje zákaz výpovede v § 64, ktorý je nástrojom ochrany zamestnancov nachádzajúcich sa v takých životných situáciách, v ktorých si vyžadujú zvýšenú právnu ochranu pred skončením pracovného pomeru vo forme výpovede zo strany zamestnávateľa. Pri zákaze výpovede je kľúčovým pojmom ochranná doba a jej plynutie.
Ide o obdobie, počas ktorého zákon zvýhodňuje zamestnanca v konkrétnej životnej situácii a zakazuje zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, aj keď dochádza k niektorému z výpovedných dôvodov.
Ak by zamestnávateľ počas plynutia ochrannej doby zamestnancovi výpoveď dal, takáto výpoveď by bola neplatná a zamestnanec by sa na súde úspešne domohol neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ochranná doba chráni zamestnanca aj v situácii, kedy zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď a pred uplynutím výpovednej doby zamestnancovi začne z určitého dôvodu plynúť ochranná doba. Výpoveď doručená pred začatím plynutia ochrannej doby je platná, ale pracovný pomer sa v takomto prípade skončí najskôr dňom skončenia ochrannej doby aj napriek tomu, že výpovedná doba by za bežných podmienok uplynula skôr.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď podľa § 64 ods. 1 písm. d) v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Od 1. novembra 2022 pribudol k osobitne chráneným ženám aj muž na otcovskej dovolenke.
K
Odchod zamestnanca na výkon práce mimo štátu a pracovné podmienky
30. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky poskytnúť zamestnancovi osobitnú písomnú informáciu obsahujúcu ďalšie povinné údaje, ak ich neobsahuje pracovná zmluva.
Medzi tieto údaje patrí mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť, údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách, údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia (t. j. návrat do vlasti) zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky. Povinnosť poskytnúť tieto údaje nemá zamestnávateľ len vtedy, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne. Naopak, ak sa u zamestnanca mení miesto výkonu práce do iného štátu ako je štát, v ktorom zamestnanec obvykle pracoval, je zamestnávateľ povinný aktualizovať údaje o mene, o ďalších plneniach a o podmienkach repatriácie.
Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa môže zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.
V
Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
27. 1. 2023
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce. Inšpektorát práce vykonáva kontrolu a je povinný spolupracovať a poskytovať potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.
Novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnou od 1. 1. 2023, sa po novom ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V súčasnosti kontrolu vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto orgány už nebudú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Momentálne vznikajú problémy pri kontrole nelegálneho práce a nelegálneho zamestnávania rozdielnymi orgánmi kontroly najmä z dôvodu, že tieto orgány kontroly nepostupujú pri kontrole podľa rovnakého procesného predpisu. Zatiaľ čo inšpektoráty práce postupujú podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ústredie a úrady postupujú podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu, sa tiež ukladá povinnosť inšpektorátu práce predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.
K
Nemecko dôrazne odmietlo návrhy na nový spoločný dlh Európskej únie
27. 1. 2023
Nemecké ministerstvo financií dnes dôrazne odmietlo návrhy na nový spoločný dlh Európskej únie. Krok, ktorý podporuje Francúzsko, juhoeurópske krajiny či predseda Európskej rady Charles Michel, nie je podľa Berlína potrebný a vyslal by trhom zlý signál. Informovala o tom agentúra Reuters.
"V čase rastúcich úrokových sadzieb a vysokej inflácie musí Európska únia vysielať signály v prospech fiškálnej stability, nie v prospech dlhových nástrojov," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Podľa rezortu by prípadný dlh viedol k strate dôvery na medzinárodných finančných trhoch a pôsobil by proti sprísňovaniu menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je skrotiť infláciu.
Európska únia zatiaľ využila len zlomok prostriedkov z fondu obnovy po pandémii covidu-19, pripomenulo nemecké ministerstvo. Podobne sa vyjadril aj nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by sa pred diskusiou o novom financovaní mali najprv použiť prostriedky zo spomínaného fondu.
Návrh záverov februárového summitu lídrov Európskej únie počíta so zriadením nového fondu, ktorý by v reakcii na masívne americké a čínske dotácie podporil obzvlášť zelené a digitálne európske projekty. Najmä Francúzsko či juhoeurópske krajiny sa o fonde vyjadrujú pozitívne, holandský premiér Mark Rutte myšlienku na vznik fondu v utorok jednoznačne odmietol.
V