Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Na Slovenku vznikne podnik na výrobu batérií do elektromobilov
8. 2. 2023
Súčasťou obchodného plánu americkej spoločnosti Hefei Gotion High-Tech Energy zo Silicon Valley je vytvoriť 100 gigawatthodín výrobnej kapacity batérií na zámorskom trhu do roku 2025. Slovenská spoločnosť podnikajúca v segmente vývoja a výroby prémiových batérií pre elektromobily InoBat bude pri vývoji komponentov spolupracovať s americkou spoločnosťou Hefei Gotion High-Tech Power Energy zo Silicon Valley.
Uviedli to po podpísaní memoranda v Bratislave. Spoločne budú pracovať na vývoji batériových článkov v novom výrobnom podniku s kapacitou až 40 gigawatthodín (GWh). "Veríme, že táto spolupráca prinesie obojstranne výhodné výsledky a vytvorí lepšiu budúcnosť v oblasti batérií," uviedol prezident americkej spoločnosti Steven Cai. Súčasťou obchodného plánu Gotion High-Tech je vytvoriť 100 GWh výrobnej kapacity batérií na zámorskom trhu do roku 2025 a pomôcť napredovať v medzinárodnom rozvoji spoločnosti v Európe. Vývojové spoločnosti InoBat a Hefei Gotion High-Tech Power Energy dodali, že ich dohoda je strategická. Zachovajú si, ako doplnili, svoje nezávislé podnikanie.
S
Ekologická poľnohospodárska výroba
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2020 Z. z. o ekologickej poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 350/2020 Z. z., bola vypracovaná v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Novela zákona má zabezpečiť implementácia predpisov EÚ o výkone úradnej kontroly zásielok produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby alebo produktov z konverzie z tretích krajín na hraničných kontrolných staniciach alebo v kontrolných miestach Slovenskej republiky vykonávanej kontrolným ústavom.
Dôvodom novely zákona bola zmena pri dovozných kontrolách produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový legislatívny balík upravujúci systém dovozných kontrol v ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa začal uplatňovať od 1. januára 2022 vstupom nariadenia (EÚ) 2018/848 do platnosti. Schválením celého balíka sekundárnej legislatívy došlo k výraznej zmene procesu výkonu dovozných kontrol zásielok ekologickej poľnohospodárskej výroby na území Slovenskej republiky. V súčasnosti dovozné kontroly vykonávajú inšpekčné organizácie, na ktoré bol delegovaný výkon úradných kontrol v ekologickej poľnohospodárskej výrobe. Predmetom novely zákona je doplnenie výlučnej právomoci kontrolného ústavu na vykonávanie dovozných kontrol ekologických produktov a produktov z konverzie z tretích krajín, úprava hlásení prevádzkovateľov vykonávajúcich takéto dovozy a príslušných hlásení kontrolného ústavu voči Európskej komisii. Ďalej sa vypúšťa vstupné preverenie pre prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, zjednodušuje sa formát registra prevádzkovateľov a bližšie sa upravujú údaje potrebné pre posúdenie vstupov výroby ekologicky spracovaných potravín.
V
Zmeny v dobrovoľníctve
7. 2. 2023
Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.
Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.
Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.
V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.
Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň nové právne úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.
V
Úroky už rastú aj na vkladoch
6. 2. 2023
Treba už konečne nahlas povedať, že bohatnúť nie je hanba. Ide len o spôsob, akým môžeme bohatnúť, napísal pred viac ako desaťročím Milan Lasica*, síce pri inej príležitosti, ale platí to aj pri investovaní.
Ak totiž pravidelne investujete aj menšiu sumu, ktorá vám nemusí chýbať, úroky sa nabaľujú k už investovaným, ale aj zarobeným peniazom. Ak by ste to takto robili 15 rokov s 50 eurami mesačne, pri 5-percentom zhodnotení by ste mohli mať na účte približne 13 400 eur, pri 9-percentom zhodnotení by to bolo dokonca o vyše päťtisíc eur naviac. Záleží samozrejme na vývoji na trhoch. Ak by sa im darilo horšie, pri 2-percentom zhodnotení by ste mali po pätnástich rokoch 10,5-tisíca eur.**
Na výhody investovania postupne prichádzajú aj Slováci. Kým v roku 2018 investovala do fondov, cenných papierov či dlhopisov len pätina Slovákov, vlani to bola už takmer tretina. Rastie aj naša dôvera v zlato, vlani doň investovalo takmer 20 percent ľudí, necelá desatina dáva peniaze do kryptomien**. Samozrejme prím stále hrajú sporiace účty či životné poistenie.
V