Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ekonomika rástla najpomalšie za posledné dva roky
15. 11. 2016
Slovenská ekonomika spomalila v treťom štvrťroku rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,7 percenta z tempa 0,9 percenta v druhom štvrťroku. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil slovenský Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska spomalilo na tri percentá oproti spresnenému rastu 3,8 percenta v druhom štvrťroku. Ekonomika tak rástla najpomalšie od posledného kvartálu 2014. Vývoj bol horší než odhady analytikov, ktorí očakávali medziročný rast HDP tempom 3,4 percenta. Slovenskí štatistici podrobnosti k vývoju HDP neuviedli. Detailnejšie údaje zverejnia na začiatku decembra. Napriek pomalšiemu rastu ekonomiky zamestnanosť v treťom štvrťroku u nás v medziročnom porovnaní o 2,4 percenta vzrástla. Znamená to mierne rýchlejšie tempo ako v predchádzajúcom období. Národná banka Slovenska očakáva, že za celý tento rok vykáže ekonomika rast o 3,5 percenta. Ešte optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré počíta s rastom o 3,6 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Trumpove víťazstvo môže ovplyvniť trhy.
9. 11. 2016
Akciové trhy zaznamenali prudký pokles v reakcii na víťazstvo republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa v prezidentských voľbách. Jeho víťazstvo považujú ekonómovia za nástup obdobia neistoty, čo sa odráža aj na vývoji akciových trhov, medzi nimi aj európskeho. Jeden z kľúčových indexov zaznamenal pokles takmer o 3 percentá.
Hlavný index eurozóny EuroStoxx 50 klesol po otvorení trhov o 2,74 percent na 3940,6 bodu. Nasleduje tak vývoj ázijských trhov, ktoré sa už uzatvorili, pričom najmä hlavný index tokijskej burzy Nikkei klesol na záver obchodovania o viac než 5 percent. Kurz dolára zaznamenal oproti košu svetových mien pokles približne o 2 percentá. Naopak, cena zlata vzrástla zhruba o 3 percentá, pričom v skorších hodinách zaznamenala rast takmer o 5 percent. Neskôr však zlato časť ziskov zmazalo. Mexické peso sa voči doláru prepadlo o 13 percent na rekordné minimum 20,75 pesa za dolár. Trump totiž v kampani sľuboval obmedzenie prílevu imigrantov z Mexika do USA aj prehodnotenie obchodných vzťahov medzi oboma krajinami.
zdroj: ihned.cz
Reality u nás dosiahli dlhoročné maximum
2. 11. 2016
Ceny bytov a obytných domov na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku dosiahli šesťročné maximum. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). Podľa analytikov NBS je krajina ale vzdialená od realitnej cenovej bubliny.
Meter štvorcový v bytoch a domoch na Slovensku stál v sledovanom období v priemere 1295 eur. V medziročnom porovnaní reality zdraželi ôsmy štvrťrok v rade. V samotnom treťom tohtoročnom štvrťroku sa ceny zvýšili o 5,4 percenta, čo bol najsilnejší rast od roku 2008. Analytici NBS uviedli, že rast ekonomiky a snaha obyvateľov využiť priaznivé úverové podmienky v čase nízkych úrokových sadzieb vytvárajú predpoklady pre ďalší rast cien nehnuteľností v krajine. Byty a domy na Slovensku rastú rýchlejšie ako priemerná mzda. To znamená, že dostupnosť bývania sa znižuje.
zdroj: hnonline.sk
Lacné úvery z nášho trhu tak skoro nezmiznú
25. 10. 2016
Na úverovom trhu strašia banky záporné úroky na vkladoch a scvrkávajúce sa marže, bežní klienti sa však zatiaľ negatívnych úrokov báť nemusia. Hoci v Nemecku už niektoré regionálne banky zaviedli záporné úroky na vklady, vzájomná konkurencia slovenským finančným domom nedovolí posunúť úroky do mínusu. Musia si však zvyknúť na to, že na vkladoch veľa nezarobia.
Na druhej strane sa Slováci môžu tešiť na lacné pôžičky ešte dlhší čas. Tvrdia to analytici a naznačuje to aj opatrnosť Európskej centrálnej banky.
Jej šéf Mario Draghi minulý týždeň opäť ostal tajnostkársky a neprezradil, či v marci skončí s politikou nalievania lacných peňazí do ekonomiky, známou ako kvantitatívne uvoľňovanie. Naznačil, že o tom, ako bude upravovať nástroje na podporu ekonomiky, banka rozhodne až na decembrovom zasadaní. Politika lacných peňazí môže pokračovať aj po marci 2017, teda dátume, ktorý platí v súčasnosti. Analytici odhadujú, že centrálna banka predĺži svoj program kvantitatívneho uvoľňovania o pol roka a tiež, že sa potrubie s lacnými peniazmi nezavrie zrazu v marci, ale bude postupne priškrcovaná bankármi vo Frankfurte.
hnonline.sk