Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky naháňajú viac úverov aj cez internet
20. 3. 2017
V čase rekordne nízkych úrokov na úveroch sa finančné domy snažia nahradiť si výpadky úrokových príjmov aktívnym požičiavaním, teda naháňaním objemov úverov. Požičajú už aj bez toho, aby klienta videli na pobočke, ale nie bez toho, aby mali potrebné údaje na overenie totožnosti či úverovej histórie. Využívanie e-služieb však na Slovensku stále narastá a banky preto naďalej rozširujú ponuku služieb.
Na jednoduchšie úverovanie bankám slúžia aj online nástroje. Mnohí klienti si už našli v internet bankingu či v mobilnej aplikácii ponuku na predschválený spotrebný úver za niekoľkotisíc eur. Ponuka na výhodnú pôžičku či hypotéku sa objavuje aj v e-mailoch, prípadne prostredníctvom pracovníkov call centra s ponukou zaručene výhodných podmienok. Pomáha aj fakt, že záujem o internet banking na Slovensku rastie a množstvo produktov, ktoré si klient vybaví aj e-cestou, stúpa. Niektoré banky ponúkajú online už aj hypotéky, no len svojim klientom, iné zavedenie tejto možnosti zatiaľ len zvažujú. Pre spotrebné pôžičky je to však už bežná prax. Podľa Anny Jamborovej, hovorkyne ČSOB, elektronické vybavenie spotrebných úverov využíva už 15 percent ich klientov, pričom takmer 10 percent úverov bolo uzatvorených bez toho, aby klient navštívil pobočku banky.
Slováci získali lukratívny biznis v Iráne za 25 miliónov eur
20. 3. 2017
Slovenské stroje budú vyrábať plášte na pneumatiky iránskych nákladných vozidiel. Tri naše firmy, Mesnac European Research and Technical Centre z Dubnice nad Váhom, Konštrukta-Tire Tech z Trenčína a Vipo z Partizánskeho, sa len nedávno dohodli na lukratívnej zákazke v gumárenskom priemysle, ktorej celková hodnota je okolo 40 miliónov eur.
Spolupracovať budú s najväčším výrobcom plášťov na pneumatiky v Iráne, spoločnosťou Barez, a výška slovenskej spoluúčasti má dosiahnuť 25 miliónov eur. Podľa odborníkov kooperácia pomôže tak samotným firmám a odvetviu, ako aj budovaniu mena Slovenska vo svete. Memorandum o porozumení podpísal generálny riaditeľ prvej zo spomínaných firiem MERTC, Karol Vanko, priamo v Teheráne. Vanko pri rokovaniach zastupuje všetky tri hlavné dodávateľské firmy. „Jedným zo špecifík iránskeho trhu je to, že v prípade investičných celkov zložených z viacerých výrobcov zariadení uprednostňuje domáci zákazník jedného hlavného dodávateľa, ktorý zastrešuje všetkých,“ vysvetľuje Vanko. Súvis to má podľa neho so schvaľovaním projektu v rámci iránskych inštitúcií, ako aj s bankovými a finančnými operáciami. Podľa jeho slov je to u nás neštandardné, no v iných krajinách ide o bežnú prax.
zdroj: hnonline.sk
Od apríla bude môcť viac mladých požiadať o dotovanú hypotéku
7. 3. 2017
Na dotovanú hypotéku pre mladých bude mať nárok viac žiadateľov s vyššími príjmami. Podľa najnovších údajov štatistického úradu na Slovensku vzrástla priemerná mzda v poslednom štvrťroku 2016 na 990 eur. Od nej sa odvíja aj nárok na hypotéku pre mladých. Kým do konca marca môžu zvýhodnený úver získať len žiadatelia, ktorí vlani zarábali v priemere 1 155,70 eur, od apríla do konca júna stúpne hranica až na 1287 eur. V prípade manželov a partnerov bude hranica až 2 574 eur.
Banky upozorňujú tiež na to, že pre ne je z pohľadu nároku na štátny príspevok rozhodujúci vlaňajší príjem a nie jeho súčasný. „Ak sa príjmová situácia žiadateľa oproti vlaňajšku zlepšila a jeho súčasný príjem je vyšší ako aktuálna hranica, v žiadnom prípade ho to nediskvalifikuje, práve naopak. Vyšší príjem mu umožňuje získať úver za lepších podmienok, či už hovoríme o úrokovej sadzbe alebo o dostupnej výške úveru,“ hovorí Lenka Hritzová, vedúca oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne. Dotované hypotéky však čakajú v tomto roku veľké zmeny. Ministerstvo financií uvažuje, že ukončí ich financovanie vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú mladí ľudia môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Mladí ľudia do 35 rokov tak môžu získať štátom dotovanú hypotéku zníženú až o tri percentá. Úrokové zvýhodnenie platí na prvých päť rokov od poskytnutia hypotéky a dotáciou k úrokovej sadzbe môže žiadateľ dostať na úver vo výške do 50 000 eur. Požičaná suma zároveň nesmie prekročiť 70 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Časť úveru, ktorá prekročí niektorú z uvedených podmienok sa úročí štandardnou úrokovou sadzbou.
zdroj: hnonline.sk
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk