Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Novela Zákonníka práce
10. 5. 2017
Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. marca 2017 prijala zákon č. 95/2017 Z. z., ktorým sa doplnil Zákonník práce. Od účinnosti tejto novely zákona t. j. od 1. 6. 2017 budú obchody počas šestnástich sviatočných dní v roku zatvorené.
Týmito dňami sú: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december.
Výnimku zo zákona majú lekárne, čerpacie stanice, predajne v nemocniciach, na letiskách, v prístavoch a v ďalších zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Zákaz sa nevzťahuje ani pre predajne cestovných lístkov a suvenírov. Výnimku získal aj predaj kvetov počas 8. mája a 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Aj naďalej budú môcť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja otvoriť obchody malí predajcovia, ktorí sú majiteľmi obchodov a zároveň v nich aj predávajú.
Kultúrny výbor odobril vznik Fondu pre kultúru národnostných menšín
9. 5. 2017
Vznik novej verejnoprávnej inštitúcie, ktorá bude koordinovať finančnú podporu pre kultúru národnostných menšín, má zelenú aj od Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá. Návrh zákona posunuli 28. marca poslanci do 2. čítania, o novej verejnoprávnej inštitúcii budú rokovať na aktuálnej májovej schôdzi. Jeho členovia na dnešnom rokovaní odobrili návrh zákona o fonde a odporučili jeho schválenie aj v pléne.
V samotnom fonde by malo pracovať desať zamestnancov, náklady na prevádzku fondu by mali predstavovať približne štyri percentá z celkovej sumy osem miliónov eur, s ktorými bude fond disponovať . Pôsobnosť v oblasti podpory kultúry národnostných menšín má takisto z Úradu vlády SR prejsť na Ministerstvo kultúry SR .Fond bude poskytovať finančné prostriedky na osvetovú, vzdelávaciu i edičnú činnosť, podporovať bude umeleckú tvorbu, organizáciu kultúrnych podujatí, vedu i výskum v oblasti kultúry, rovnako tak edukačné aktivity prispievajúce k bližšiemu spoznaniu a porozumeniu medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám.Finančné prostriedky bude fond poskytovať formou dotácie alebo štipendia za splnenia podmienok ustanovených zákonom. O poskytnutí finančných prostriedkov rozhoduje riaditeľ na základe návrhu odbornej rady. Okrem riaditeľa ako štatutárneho a výkonného orgánu fondu a odborných rád budú orgánmi fondu i dozorná komisia ako kontrolný orgán fondu a správna rada.Riaditeľa na základe výberového konania vymenuje minister kultúry. Funkčné obdobie je štvorročné.
zdroj: aktuality.sk
Štát predstavil rozsiahly balíček opatrení pre podnikateľov
4. 5. 2017
Znížiť byrokratickú záťaž podnikateľov a zjednodušiť samotné podnikanie na Slovensku má súbor prvých 34 opatrení, ktoré dnes predstavilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Zvýšiť sa má napríklad superodpočet pri výdavkoch na výskum a vývoj, ale aj vytvoriť komplexná webstránka pre podnikateľov, kde sa dozvedia všetky dôležité informácie, ak začínajú podnikať.
Opatrenia sú rozdelené do piatich skupín. Týkajú sa zamestnávania, služieb verejnej správy, zlepšenia konkurencieschopnosti, ako aj daní a podpory podnikania. Žiga upozornil, že návrh opatrení je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy, ako aj inštitúcií a viacerých zástupcov podnikateľskej sféry. "Chceme, aby tieto opatrenia boli rýchle. Nejdeme meniť štrukturálne nejaký systém, nejaké zásadné zákony. Len 10 opatrení sa týka zmien v legislatíve. Ostatné sú len vylepšenia," vysvetlil Žiga. Cieľom prvého opatrenia je prehodnotenie zdravotného dohľadu prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov v prvej a druhej kategórii prác. Po novom sa má tiež zvýšiť superodpočet výdavkov na výskum a vývoj na úroveň 100 percent. Ďalším opatrením je zavedenie sledovania zmien v listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností. "Občania alebo firmy by mali byť informované, keď sa stane akákoľvek zmena v rámci katastra," vysvetlil Chovanec. Zefektívniť sa má aj proces získavania stavebného povolenia, či zjednodušiť proces povoľovania stavieb menšieho rozsahu. Ministerstvo vnútra zase prehodnotí možnosť viazať evidenčné číslo vozidla trvalo na vozidlo bez ohľadu na zmenu okresu. Taktiež sa navrhuje zaviesť možnosť získať výpis zo živnostenského registra na integrovaných obslužných miestach, ktoré majú byť viac spropagované.
Kažimír vidí hospodárenie na dobrej ceste. Pokračuje v dlhodobej udržateľnosti
4. 5. 2017
Hospodárenie Slovenska by malo pokračovať po ceste dlhodobej udržateľnosti. Uviedol to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) v reakcii na Správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za RRZ podľa Kažimíra prvýkrát v histórii označila výsledok hospodárenia Slovenska za dlhodobo udržateľný.
-Zdravotníctvu svitá na lepšie časy. Kažimír prisľúbil jeho dofinancovanie"Je dobré, že sa do istej miery politické strany predbiehajú s nápadmi, ktoré majú zlepšiť život pracujúcich ľudí na Slovensku. Niektoré návrhy strán idú síce s veľkou lyžicou, pretože atakujú financovanie ZMOS-u, samospráv, miest, či obcí. Musíme o návrhoch strán preto hovoriť, nemôžeme rozhodovať o nich, bez nich. Návrhy v tej podobe, ako boli prezentované v číslach a parametroch, to asi nebude úplne možné," dodal Kažimír. RRZ vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 konštatuje, že verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti. Vlani totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
-Kažimír chváli Slovensko: Nezamestnanosť je rekordne nízka.Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko. Ako ďalej uviedol Šramko, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 percent HDP.
-Dlh by mal poklesnúť."Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 percent HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.
zdroj: aktuálne.sk