Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovenské elektrárne skončili s niekoľko miliónovým ziskom. Peniaze investujú do Mochoviec.
28. 6. 2017
Slovenské elektrárne v minulom roku skončili s čistým ziskom na úrovni 116,8 milióna eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o takmer 93 miliónov eur.
„Čistý zisk narástol najmä vďaka pokračujúcej optimalizácii, realizovaným úsporným opatreniam a absencii jednorazových mimoriadnych položiek,“ uviedli elektrárne po tom, čo hospodárske výsledky schválilo valné zhromaždenie. To rozhodlo, že dosiahnutý zisk si, rovnako ako po minulé roky, nerozdelia akcionári, ale bude investovaný najmä do dostavby Mochoviec.Slovenský dominantný výrobca elektriny však zaznamenal pokles zisku pred úrokmi, odpismi a zdanením (EBITDA). Kým v minulom roku predstavoval tento zisk 376 mil. eur, rok predtým to bolo 869 miliónov eur.Medziročný pokles spôsobila najmä mimoriadna zmena odhadu rezervy na jadrové vyraďovanie a skladovanie a zníženie hodnoty majetku v roku 2015,“ zdôvodnil podnik. Elektrárne preinvestovali vlani 541 miliónov eur. Väčšina investícií smerovala do dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.Vlastníme 34 percent podielov.Slovenské elektrárne produkujú vyše 70 percent z celkovej výroby elektriny na území Slovenska. Prevádzkujú energetické zdroje s inštalovaným výkonom vyše 4 100 megawattov. Vlastnia 31 vodných, dve atómové, dve tepelné a dve solárne elektrárne.Vlastníkom akcií Slovenských elektrární sú Slovenská republika s podielom 34 percent a spoločnosť Slovak Power Holding BV s podielom 66 percent. V nej má 50-percentný podiel Energetický a průmyslový holding. Ďalších 50 percent je vo vlastníctve skupiny Enel.
Ziskovosť firiem na Slovensku je vysoká. Fico chce preto tlačiť na rast miezd
27. 6. 2017
V súčasnej situácii na Slovensku sa musí tlačiť na rast miezd. Je o tom presvedčený premiér Robert Fico (Smer-SD).
"Miera ziskovosti slovenských firiem je veľmi vysoká. Nemôžeme sa teraz obávať, že odídu. Na prvom mieste je človek, jeho požiadavky," vyhlásil v Sobotných dialógoch RTVS.Legitímna je preto podľa Fica aj požiadavka zamestnancov slovenského Volkswagenu (VW) na zvyšovanie platov, kvôli ktorej už od utorka (20.6.) štrajkujú."Netvrdím, že platy robotníkov v bratislavskom VW majú okamžite skočiť na úroveň nemeckých robotníkov. Ale ak vieme, že v Bratislave je najvyššia produktivita, najvyššia kvalita, vyrábajú najluxusnejšie autá v celom koncerne, prečo má mať tretinový plat z platu toho istého robotníka v tej istej firme?" spýtal sa.Odborári ponúkajú vedeniu Volkswagenu nové ponuky. Mohli by s nimi súhlasiť obe stranyPodľa vlastných slov však už nemôže vstupovať do toho, ako presne sa majú zvyšovať mzdy v konkrétnej firme."O tom je kolektívne vyjednávanie," konštatoval Fico s tým, že ideu "jeden koncern, jeden plat" otvárajú predstavitelia vlády aj na medzinárodnej úrovni. "Prečo by mali byť také obrovské rozdiely v platoch?" dodal premiér.
Nezamestnanosť by mala na prelome rokov klesnúť pod sedem percent
26. 6. 2017
Nezamestnanosť v SR by mala na prelome rokov 2017 a 2018 klesnúť pod úroveň 7 percent. Uviedol to dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD) za účasti predsedu opozičného hnutia Sme rodina Borisa Kollára v súvislosti s historicky najnižšou májovou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,35 percenta.
Nezamestnanosť v SR pôjde podľa neho ešte "dole", nie však skokovito, rekvalifikácie nezamestnaných ľudí budú však drahšie ako doteraz. "V portfóliu nezamestnaných na úradoch už nezostáva tá kvalita ako v časoch, keď sme evidovali napríklad raz toľko nezamestnaných. Teda aj výber ľudí z tohto portfólia bude pre zamestnávateľov zložitejší," upozornil minister. Podľa Kollára si pri súčasnej nízkej slovenskej nezamestnanosti treba všimnúť aj to, že mnohé okolité krajiny majú ešte nižšiu mieru nezamestnanosti, než má Slovensko. "V tomto istom čase je nezamestnanosť v Česku 4,1 percenta, v Maďarsku 4,3 percenta a napríklad v Rumunsku 5,3 percent," poznamenal Kollár s tým, že 150 000 štátnych zamestnancov nemá štátom garantovanú minimálnu mzdu. Opozičný poslanec upozornil, že "ľudia sa len z čísel nenajedia". "Ľudia síce majú prácu, ale majú aj slušný, dôstojný život? Nemajú," zdôraznil. "V zahraničí je podľa neho 500 000 Slovákov, z toho asi 300 000 ľudí dlhodobo, pretože na Slovensku sa im nedarí si zabezpečiť slušnú existenciu," dodal Kollár.
zdroj: hnonline.sk
Fabrika v Lozorne prišla o kontrakt s Volkswagenom, hrozí prepúšťanie
26. 6. 2017
Výrobca sedadiel pre automobily Adient prišiel o zákazku na kompletizáciu sedadiel pre SUV modely vyrábané v bratislavskom závode Volkswagenu. Získal ju konkurenčný francúzsky dodávateľ Faurecia, píše Trend.
Viac ako 350 zamestnancov závodu v Lozorne má istú pracovnú náplň len do konca septembra.„Môžeme potvrdiť, že jeden zo zákazníkov nepredĺžil obchodný kontrakt so spoločnosťou Adient. Momentálne analyzujeme vzniknutú situáciu a ďalšie možnosti závodu. Žiadne finálne rozhodnutie ešte nepadlo,“ uviedla portálu šéfka komunikácie Adient pre regióny Európa a Afrika Claudia Steinhoff. Podľa informácií Trendu je v pláne aj prepúšťanie. Všetko ale bude závisieť od toho, či firma nájde náhradu za ukončený kontrakt s Volkswagenom. V hre by tak teoreticky mohlo byť aj zavretie celej fabriky. Adient na Slovensku zamestnáva viac ako štyritisíc ľudí. Väčšina pracuje v šiestich výrobných podnikoch. Okrem Lozorna, kde vyrába kompletné sedadlové systémy, má dva závody v Žiline. Jeden na produkciu sedadiel a druhý na textílie.