Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Na Slovensku končí ďalšia nebankovka
20. 10. 2017
Spočnosť Fair Credit Slovakia, ktorá spadá pod Fair Credit Holding, opúšťa slovenský trh. Nebanková spoločnosť, ktorá ponúkala krátke bezhotovostné pôžičky, doplatila na obmedzenie výšky úrokovej sadzby a zákaz doplnkových služieb. Po spoločnosti Provident Financial ide tak o ďalšiu nebankovku, ktorá končí pre prísnejšie pravidlá. Informáciu priniesol portál e15.cz.
d roku 2015 môžu nebankovky svojim klientom účtovať najviac dvojnásobné úroky v porovnaní s bežnými komerčnými bankami. Ďalšou zmenou je nemožnosť účtovať si dodatočné poplatky, napríklad za osobný výber splátok. Nebankovky tiež nemôžu v zmluvách používať rozdielne veľkosti písma, zákazníci sa nesmú cyklicky zadlžovať, a podobne. Spoločnosť v tomto roku zastavila poskytovanie nových pôžičiek, v podstate sa stará len o tie existujúce. Úplný zánik podnikania na Slovensku odhaduje Konvička možno až na budúci rok. Na webovej stránke je uvedené, že spoločnosť od 23. mája pozastavuje poskytovanie úverov zákazníkom.
aktuality.sk
18. 10. 2017
Slovensko má na to, aby zvládlo bez akýchkoľvek negatív či otrasov rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur mesačne. Po rokovaní vlády to v stredu zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš s tým, že to vychádza z analýz, ktoré si pred návrhom na takýto rast minimálneho zárobku urobil rezort.
Sme hlboko presvedčení o tom, že takéto stanovenie minimálnej mzdy pôsobí pozitívne na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike, a to predovšetkým preto, lebo zvyšuje motiváciu ľudí pracovať," uviedol Ondruš.
Ani v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti podľa neho rast minimálnej mzdy nelikviduje pracovné miesta či nebráni ľuďom, aby si prácu našli.
Sme si vedomí toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na zvyšovanie všetkých miezd v ekonomike," dodal Ondruš. Ministerstvo podľa neho s týmto tvrdením súhlasí, je si ho vedomé a aj práve preto pristupuje k rastu minimálnej mzdy. Aby prispelo vo všeobecnosti k zvýšeniu platov v slovenskej ekonomike.
Vláda v stredu odobrila zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje rast o 10,34 percent. Minimálna hodinová mzda zamestnancov tak dosiahne 2,759 eura.
Richter pracuje na nových zmenách. Pracujúci by mohli odísť do preddôchodku.
18. 10. 2017
Pracujúci by mali mať možnosť odchodu do tzv. preddôchodku.
Zmenu zákona pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a malo by ho dať do medzirezortného pripomienkového konania do konca roka.
Avizoval to v sobotu šéf rezortu Ján Richter (Smer-SD) počas zhromaždenia odborárov a ich sympatizantov v Bratislave. Tí žiadajú tzv. zastropovanie dôchodkového veku preddôchodok.
"Preddôchodok by ešte tento rok mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania tak, aby v budúcom roku prešiel parlamentom,"povedal Richter.
Treba však podľa neho hľadať aj riešenie ohľadom tretieho dôchodkového piliera, keďže ten podľa ministra s preddôchodkom úzko súvisí. Mal by sa podľa Richtera hľadať spôsob, aby zamestnávateľ navýšil prostriedky, a tiež aby boli peniaze v treťom dôchodkovom pilieri lepšie zhodnocované.
Rezort by nechcel limitovať skupiny pracovníkov, ktorí by mohli využiť inštitút preddôchodku. "Malo by sa to týkať ľudí, ktorí budú mať povedzme päť rokov do riadneho odchodu na dôchodok," povedal. Preddôchodok by mal mať podľa ministra zmysel v tom, že pracovník by si pomocou nasporených prostriedkov vyplatil podlžnosti voči Sociálnej poisťovni za spomínaných päť rokov, kedy už chce byť na dôchodku. Tak by sa zabezpečilo, aby skorší odchod do dôchodku nemal negatívny vplyv na výpočet dôchodkovej dávky.
Výzve odborárov sú otvorení. Pokiaľ ide o požiadavku odborárov o tzv. zastropovanie dôchodkového veku, v Smere-SD si to podľa Richtera vedia predstaviť.
"Nehovorím, že sa úplne stotožňujeme s požiadavkou odborárov ohľadom 64 rokov, tá otázka je otvorená, treba k tomu dospieť na základe analýzy,"
povedal Richter. Odborári chcú, aby bola zákonom stanovená maximálna hranica veku pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov.
"Čiže nie materstvo, ale výchova detí by bola istým spôsobom ohodnotená," doplnil Richter. Vie si predstaviť, že nárok na skorší odchod do dôchodku bez straty na výške dôchodkovej dávky by mohla mať osoba, ktorá vychovala napríklad tri deti. Je to zatiaľ iba zámer, o ktorom chce Richter hovoriť so sociálnymi aj politickými partnermi. Ak by vyšiel, mohol by ho predložiť na budúci rok.
Slovensko si požičalo až na 30 rokov
16. 10. 2017
Pre rakúskych a nemeckých investorov sú slovenské dlhopisy atraktívnejšie ako domáce. Dôvodom je atraktívnejší úrok. V nemecky hovoriacich krajinách skončila až polovica najnovšej emisie 30-ročných obligácií. Cenné papiere s takou dlhou splatnosťou sme vydali prvý raz.
Ročný výnos bol stanovený na dve percentá, čo je približne na úrovni susedného Česka. Na porovnanie: nemecké tridsaťročné dlhopisy sa predávajú so sadzbou okolo 1,25 percenta. Celkový záujem dosiahol takmer 2,8 miliardy. Dôvodom záujmu v germánskych štátoch je podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka to, že „majú obrovský prebytok kapitálu a investíciou do slovenských dlhopisov dokážu mierne zvýšiť výnosy svojich portfólií“. Dôležitou správou je podľa neho aj fakt, že väčšina investorov je zo západnej Európy, pričom zo Slovenska iba jedno percento.