Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štát zrušil odvodovú odpočítateľnú položku pre zamestnávateľov, štátna kasa si polepší
7. 12. 2017
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky by išlo podľa Druckera na úkor verejného zdravotného poistenia. Parlament v stredu odsúhlasil návrh na zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa. Priniesol ho pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti.
Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal. Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila. Drucker pripomínal, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Na budúci rok by tak do nich malo od zamestnávateľov pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by dostali v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok. OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Poslanci odobrili aj budúcoročnú sadzbu poistného za poistencov štátu na 3,71 percenta vymeriavacieho základu. "Zníženie sadzby má byť kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve," konštatuje sa v materiáli.
Poslanci si zvýšia platy o euro novelou zákona o DPH
6. 12. 2017
Pozmeňujúci návrh v stredu predložil predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že ide o dohodu s rezortom financií.
"Je jasná zhoda, že nemôžeme uvoľniť proces zmrazovania platov tak, že použijeme výpočet zavedený pred niekoľkými rokmi. Preto je dohoda, že platy sa zvýšia o symbolické euro. Robíme to, aby sme oficiálne otvorili diskusiu, ako odstrániť deformácie platov ústavných činiteľov a nominantov v štátnych spoločnostiach," povedal po utorkovom (5.12.) rokovaní koaličných poslaneckých klubov v NR SR premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico s tým, že to nebude jednoduchá práca. Premiér spresnil, že sa budú musieť nastaviť určité koeficienty, od ktorých sa budú odvíjať platy ústavných činiteľov a zástupcov štátu v štátnych spoločnostiach. Koalícia však najskôr cez pozmeňujúci návrh zakotví ustanovenie, že platy ústavných činiteľov ostávajú na úrovni roku 2011 zvýšené o jedno euro. Súčasne sa začne práca na nových parametroch novej právnej úpravy.
Návrat slovenskej koruny by neodmietla viac ako polovica ľudí
4. 12. 2017
Sedem z desiatich Slovákov je spokojných s eurom. Napriek tomu by si návrat slovenskej koruny priala alebo by ho neodmietla viac ako polovica ľudí. Patria k nim najmä mladí do 29 rokov, kým Slováci starší ako 61 rokov si starú menu želajú najmenej. Vyplýva to z prieskumu agentúry MNFORCE pre spoločnosť TopForex.
Spokojnosť s eurom deväť rokov po zavedení vyjadrilo 70 percent Slovákov, pričom za jeho najväčšiu výhodu označili jednoduchšie cestovanie a nákupy v zahraničí. Oproti tomu 23,8 percenta opýtaných nevedelo nájsť žiadnu výhodu súčasnej meny. Euro podľa 69,2 percent Slovákov spôsobilo zvyšovanie cien v obchodoch a takmer polovica respondentov (48,4 percenta) nie je spokojná s tým, že Slovensko musí v rámci eurozóny prispievať ostatným zadlženým štátom. Najväčšími kritikmi eura sú podľa prieskumu obyvatelia Banskobystrického alebo Nitrianskeho kraja vo veku 40 až 59 rokov, ktorí pochádzajú z menších miest a majú nižšie vzdelanie. Euro naopak najviac vyhovuje obyvateľom Žilinského, Košického, Trenčianskeho a Bratislavského kraja. Návrat ku korune pripúšťa viac ako polovica Slovákov (54,4 percenta). O tom, že stará mena by sa mala opäť zaviesť, je rozhodne presvedčená takmer tretina (29 percent). Ďalších 25 percent návrat k nej neodmieta. Záujem o korunu nemá 46 percent opýtaných. Medzi najväčších zástancov koruny patria mladí vo veku 18 až 29 rokov, z ktorých až 65 percent návrat predošlej slovenskej meny neodmieta. Najmenej prístupní tejto zmene sú starší ľudia nad 61 rokov.
E-predaj zobudil rekordnú výstavbu hál
1. 12. 2017
Haly na Slovensku pribúdajú a priemyselnému trhu sa darí. Dokazuje to aj fakt, že sa u nás celková plocha priemyselných a logistických plôch vyšplhala na historickú úroveň. Za posledných päť rokov ide o takmer dvojnásobný nárast ponuky takýchto priestorov.
V treťom kvartáli bola plocha priemyselných a logistických nehnuteľností na úrovni 2,01 milióna štvorcových metrov, pričom v roku 2012 bola 1,16 milióna štvorcových metrov. Podľa poradenskej spoločnosti JLL je tento pozitívny vývoj odrazom priaznivej ekonomickej situácie. „Jedným z hlavných faktorov je vývoj v internetovom obchode a pokračujúce zvyšovanie výroby v automobilovom priemysle,“ dodáva Samuel Šporka, vedúci oddelenia priemyselných a logistických nehnuteľností JLL. Tvrdí, že Slovensko je v strategickej polohe v srdci strednej a východnej Európy, teda sa stáva miestom, odkiaľ sú zásobované všetky odberné miesta spoločností v tomto regióne. Pomáha tomu diaľničné napojenie na Poľsko, Česko, Maďarsko či Rakúsko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa viac než 90 percent investícií do logistických nehnuteľností sústreďuje najmä na západnom Slovensku.