Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Exekučná amnestia sa Dôvere oplatila. Ozvalo sa jej 4-tisíc dlžníkov
24. 1. 2018
Na exekučnú amnestiu od Dôvery reagovalo viac ako štyri tisíc dlžníkov. Ako uviedli zástupcovia zdravotnej poisťovne v pondelok na tlačovej konferencii, spolu zaplatili dva milióny eur, pričom vďaka amnestii sa ukončilo 11-tisíc exekučných konaní. Cieľ získať aspoň časť peňazí z ťažko vymožiteľných pohľadávok sme naplnili.
Sumu dva milióny eur chceme použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre našich poistencov,“ zhodnotil generálny riaditeľ poisťovne Martin Kultan. Ak do 31. decembra 2017 zaplatili dlžníci na zdravotnom poistení polovicu istiny vymáhanej v exekúcii, poisťovňa ju zastavila, exekútorovi zaplatila trovy exekúcie a zvyšok dlhu ďalej nevymáhala. Amnestia sa týkala starších exekúcií, teda tých, ktoré Dôvera podala na vymáhanie do 31. decembra 2015 a pri ktorých bol zostatok dlhu 100 eur a viac. Dlžníkov poisťovňa vyzvala na úhradu dlhu listom s vyčíslením dlhu a s podrobným vysvetlením, ako treba postupovať. Po zaplatení dlhu, respektíve po zbavení sa všetkých exekúcií, majú dlžníci nárok na úhradu všetkej zdravotnej starostlivosti, vrátane plánovaných zákrokov v nemocnici či kúpeľnej liečby. Generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Martin Kultan zároveň informoval, že Dôvera očakáva za rok 2017 zisk vo výške približne cez 10 miliónov eur. „To je zhruba jedno percento z predpísaného poistného,“ dodal.
Z minerálnych olejov nám unikajú milióny
22. 1. 2018
Z motora cez výfuk až do štátnej kasy. Tak vyzerá realita na trhu s pohonnými látkami. Na Slovensku sa totiž ročne spotrebujú približne tri miliardy litrov palív, vďaka čomu je štátna kasa bohatšia o takmer dve miliardy eur v dôsledku spotrebnej dane. A štát si je vedomý, že práve v tejto oblasti by mohol vybrať aj viac. Konkrétne to, čo mu v dôsledku daňových únikov prekĺzne pomedzi prsty.
Aj preto bola prijatá novela zákona, ktorá by mala daňovým únikom zamedziť, no zrejme v jej dôsledku množstvo malých hráčov na trhu skončí. Podmienkami totiž budú ročný predaj na úrovni 30 miliónov litrov pohonných látok alebo zvýšenie základného imania na pol milióna eur. Podľa odborníkov v odbore je takýto krok podľa vzoru okolitých krajín logický, keďže podľa nich majetková garancia prispeje k tomu, aby nemohli zmiznúť s peniazmi štátu v podobe spotrebnej dane.
Zvýšenie príplatkov za prácu skomplikuje situáciu zamestnávateľov
18. 1. 2018
Z krátkodobého hľadiska sa to najviac prejaví v sektoroch, ktoré sú náročné na víkendovú prácu. Menej nových pracovných miest, slabšia pružnosť trhu práce, či zhoršenie podmienok pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu nájsť si zamestnanie. Tieto riziká predstavuje zvýšenie príplatkov za prácu, ktoré má priniesť novela Zákonníka práce z dielne poslancov vládneho Smeru-SD.
Zníži sa pružnosť zamestnávania. Upozorňuje na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness). Taktiež sa môže zhoršiť pozícia Slovenska v rámci Indexu pružnosti zamestnávania. Zamestnávatelia môžu pristúpiť k tomu, že nebudú zvyšovať bežné mzdy, aby spoločne s príplatkami ostali na podobných alebo len o trochu vyšších mzdových nákladoch ako majú v súčasnosti. "Zvýšenie príplatkov skomplikuje situáciu zamestnávateľov, skomplikuje to ich biznis plány a zníži sa pružnosť zamestnávania, teda ich ochota vytvárať pracovné miesta a rozširovať výrobu," skonštatoval na dnešnom stretnutí s médiami analytik Iness Radovan Ďurana. Zvýšenie príplatkov sa však nedotkne všetkých firiem rovnako. Postihnuté môžu byť najmä sektory z oblasti maloobchodu, reštauračných či hotelových služieb, alebo iných sektorov, kde sú nízke mzdy. "Z dlhodobého hľadiska to platí pre celý trh. Z krátkodobého hľadiska sa to najviac prejaví v sektoroch, ktoré sú náročné na víkendovú prácu, v sektoroch, ktoré nie sú tak ziskové a kde zamestnanci nemajú tak silnú vyjednávaciu pozíciu a zvlášť vysoké mzdy," doplnil Ďurana. V niektorých sektoroch už kolektívne zmluvy určujú príplatky, takže tam sa to nemusí prejaviť vôbec. V iných sektoroch zase zamestnávatelia môžu pristúpiť k tomu, že nebudú zvyšovať bežné mzdy, aby spoločne s príplatkami ostali na podobných alebo len o trochu vyšších mzdových nákladoch ako majú v súčasnosti. Bude to závisieť od schopnosti zvyšovať tržby," myslí si Ďurana s tým, že firmy môžu byť aj menej ochotné prijímať nových zamestnancov."Príplatky budú v plnej miere a bez problémov vyplácať firmy, ktoré už v súčasnosti vyplácajú vysoké mzdy a kvôli ich vysokej produktivite a ziskovej marži je pre nich víkendová práca dôležitá a nevyhnutná. Ich to ovplyvní málo. Veľký problém to bude pre zamestnávateľov s nízkymi mzdami. Je otázne, či zamestnanci reálne dostanú ten viac ako 10-% nárast, ktorý príplatky predstavujú," uviedol Ďurana. Utrpí aj trh práce Rast príplatkov však podľa Iness môže prispieť aj k zhoršeniu pružnosti trhu práce. Ak by navrhované zmeny prijal parlament definitívne, znamenalo by to posun Slovenska v rebríčku Indexu pružnosti zamestnávania. Slovensko by sa tak z aktuálneho 26. miesta dostalo až na 36. miesto.Tento index je posudzovaný na základe údajov Svetovej banky a zahŕňa 41 krajín v rámci Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)."Nízka pružnosť zamestnávania znamená, že na trhu vzniknú dve skupiny zamestnancov. Jednou sú tí, ktorí sú vo veľkých, obzvlášť výrobných firmách s vyššími mzdami, ktorým Zákonník práce zvyšuje ochranu. Druhou skupinou sú študenti, nízkokvalifikovaní ľudia alebo matky, ktorí nemajú tieto výhody veľkých podnikov. Pre nich bude vznikať menej pracovných miest, alebo miesta s nižšími mzdami," predpokladá Ďurana. amestnávatelia tiež môžu byť menej ochotní prijímať nízkokvalifikovaných ľudí.
Prehodnotia pokuty pre lekárov, ktorí sa nestíhajú pripojiť do ezdravia
18. 1. 2018
Šéf Národného centra zdravotníckych informácií reaguje na výhrady lekárov slovami, že ezdravie nemá smrteľnú chorobu. Elektronické zdravotníctvo nemá podľa šéfa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Petra Blaškovitša žiadnu chronickú ani smrteľnú chorobu. Problémy, na ktoré v utorok upozornili ambulantní lekári, označil za detské choroby.
Podľa jeho slov technické problémy nie sú plošné, sú riešiteľné a pod kontrolou. To, že sa ezdravie od januára podarilo naostro spustiť, považuje Blaškovitš za úspech. "Na to, v akom stave sme ho našli," poznamenal s tým, že za spustením je tvrdá práca. "Systém sa nám podarilo nasadiť, funguje, je nám úplné jasné, že má svoje detské choroby a je to úplné prirodzené," doplnil s tým, že to tak býva pri každom projekte takéhoto rozsahu. Podotkol, že nemožno od prvého dňa očakávať absolútne bezchybný priebeh. Zmena legislatívy .Blaškovitš avizoval, že NCZI pripravuje kompletnú zmenu legislatívy súvisiacu s elektronickým zdravotníctvom. Týkať sa má najmä sankcií pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré im podľa súčasnej právnej normy hrozia, pokiaľ sa do ezdravia nepripoja. Ide o jednu z požiadaviek ambulancií, ktoré na zrušenie sankcií viackrát vyzývali. Blaškovitš tiež priznal, že informovanie lekárov v súvislosti so spúšťaním ezdravia mohlo byť lepšie. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) si nemyslí, že štát podcenil situáciu so spustením ostrej prevádzky ezdravia. Ide podľa neho len o "ľahké pôrodné bolesti". Tvrdí však, že vec zrejme podcenili niektorí lekári. "Pretože si prihlásenie do systému nechali na poslednú chvíľu," povedal s tým, že mnohí o elektronické karty žiadali tesne pred vypršaním termínu.
Drucker však nevidí žiaden problém v tom, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dostali kartu prvé januárové týždne. Mnohí podľa neho tiež používajú skoro totožné softvéry čo predtým, "len došlo k drobným úpravám". Pripúšťa však, že mohli nastať logistické problémy s dodávaním ambulantných softvérov, keďže dodávateľov je veľa. Ambulantní lekári v utorok upozornili, že spustenie elektronického zdravotníctva do praxe sprevádza množstvo problémov. Šéf Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth upozornil, že lekári tiež majú menej času na pacientov, Blaškovitš však na to nevidí dôvod. Ambulantní lekári opakovane žiadali, aby pre nepripojenie sa do ezdravia neboli sankcionovaní, s čím počíta platná legislatíva. Minister Drucker aj šéf NCZI už skôr prisľúbili, že sa tak v tomto roku diať nebude, čo Blaškovitš v utorok opäť potvrdil. Lekári tiež žiadajú, aby sa im preplatili náklady, ktoré im pre elektronizáciu zdravotníctva vznikajú. Tie sa majú pohybovať rádovo v stovkách eur.