Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky majú strach o peniaze. Zakázali nákup kryptomien
9. 2. 2018
Bitcoin krváca. Nielenže stratil takmer 60 percent svojej hodnoty oproti minulému decembru, neveria mu už ani niektoré banky.
Viaceré z nich totiž v Spojených štátoch zakázali svojim klientom nakupovať kryptomeny cez kreditné karty. Bank of America, JP Morgan Chase a Citigroup odôvodňujú tento krok vysokou mierou rizika pri používaní virtuálnej meny, ako aj jej znepokojivým vývojom. „Vzhľadom na to, že v Spojených štátoch sa začal trend zobrať si hypotéku, ktorú následne ľudia investovali do bitcoinu, je tento trend len pozitívny,“ hodnotí analytik Capital Markets Lukáš Lipovský. Podľa neho totiž banky ako inštitúcie pracujúce s rizikom vedia vyhodnotiť, aký dosah by to malo na ich hospodárenie.
Slováci míňajú pätinu výdavkov na potraviny
7. 2. 2018
Takmer pätinu celkových mesačných výdavkov obyvateľa Slovenska tvoria potraviny. SR sa tak podľa Slovenského farmárskeho, družstva (SFD) zaraďuje medzi krajiny s vyšším podielom tejto položky na celkovom účte.
Ceny potravín v krajine sa pritom v poslednom období zvyšujú, čo vzhľadom na ich vysoký podiel na celkových výdavkoch Slováci okamžite zaregistrujú, tvrdí analytička. Celkové mesačné náklady jedného člena slovenskej domácnosti predstavovali podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2016 v priemere 358,4 eura. „Peňaženky Slovákov pritom zaťažujú najmä nákupy potravín (19,2 % z celkových výdavkov) a výdavky spojené s bývaním, vrátane energií (18,4 % z celkových výdavkov). Zároveň až desatinu svojich nákladov Slováci precestujú,“ priblížila analytička SFD Eva Sadovská. Najväčšiu položku tvoria potraviny v mesačných výdavkoch obyvateľov Košického kraja (21,9 %) a najmenšiu v Bratislavskom kraji (16,4 %). „V absolútnom vyjadrení pritom najmenej vynaloží na mesačný nákup potravín a nealkoholických nápojov obyvateľ Prešovského kraja, a to 57,6 eura. Naopak, najviac minie v priemere člen domácnosti Trenčianskeho kraja, a to 76,3 eura,“ spresnila analytička. V posledných mesiacoch pritom na Slovensku podľa SFD potraviny veľmi zdražujú, keď po niekoľkých rokoch poklesu alebo stagnácie ceny potravín zaznamenali v decembri 2017 medziročný nárast o 6,4 %. Tým, že potraviny tvoria takmer pätinu z celkových výdavkov, Slováci ihneď zaregistrujú ich vyššie ceny, konštatuje Sadovská. Slovensko tak zaostáva za priemerom v krajinách Európskej únie (EÚ), ktorý predstavuje 12,2-% podiel potravín a nealkoholických nápojov na celkovom účte obyvateľov. „Najmenej je nákupom potravín zaťažený rodinný rozpočet obyvateľov Veľkej Británie (s podielom 8,1 %). Menej ako desatinu z celkových nákladov predstavuje nákup potravín a nealkoholických nápojov ešte v Luxembursku, Rakúsku a Nemecku,“ vymenovala Sadovská s tým, že podľa Eurostatu má Slovensko podiel 17,8 %. Nižší podiel nákladov na potraviny a nealkoholické nápoje evidujú aj ostatné krajiny V4. Napriek tomu ide aj v týchto štátoch o pomerne vysoký podiel v rozpätí 16 % až 17,7 %. Väčší podiel bol zaregistrovaný v Rumunsku, kde ide na potraviny mesačne takmer tretina výdavkov, a v Estónsku a Litve viac ako pätina. Podľa SFD platí, že čím viac obyvatelia míňajú na nevyhnutné tovary a služby ako sú potraviny, tým menej im zostáva na tzv. luxusnejšie výdavky.
Na Slovensku vlani pribudlo viac ako 20-tisíc firiem
7. 2. 2018
V roku 2017 si podnikatelia na Slovensku otvorili 20 025 nových firiem, z toho 206 akciových spoločností a 19 819 spoločností s ručením obmedzeným. Ide takmer o desatinu aktuálne existujúcich firiem (259 352) na slovenskom trhu podľa databázy poradenskej spoločnosti Bisnode.
Najviac firiem si podnikatelia vlani registrovali v Bratislavskom, Nitrianskom a Košickom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. „V hlavnom meste a okolí vzniklo 6275 spoločností, pričom bolo 6149 s. r. o. a 126 a. s., čo predstavuje výrazný náskok oproti iným krajom Slovenska. Ani jeden z nich za minulý rok nepresiahol 2000 novozare¬gistrovaných firiem. Najmenej podnikov, 1396, vzniklo v Trenčianskom kraji (1386 s. r. o. a 10 a.s.),“ hodnotí stav analytička Bisnode Petra Štěpánová. Nitriansky kraj si pripísal 1956 nových firiem (1949 s. r. o. a 7 a. s.) a Košický 1918 (1910 s. r. o. a 8 a. s.). Najviac spoločností, až pätina zo všetkých novovzniknutých, bolo registrovaných v oblasti stavebníctva, veľkoobchodu, maloobchodu, opravy motorových vozidiel a pozemnej dopravy. „Z detailných dát zároveň vychádza, že tempo pribúdania nových firiem je na Slovensku rýchlejšie ako tempo zanikajúcich firiem. Vlani skončilo podnikanie 8065 spoločností (7 887 s. r. o. a 178 a. s.). Dôvod je jednoznačný – dobrý stav ekonomiky,“ dopĺňa Štěpánová s tým, že od roku 2015 začal počet zaniknutých firiem prvýkrát výraznejšie klesať.
Banky dostanú štátny systém s e-podpismi
5. 2. 2018
Finančné domy komunikujú so zákazníkmi prostredníctvom internetu už dlhší čas. Klienti si môžu požičať či dokonca zaviesť účet online. Legislatíva je však neúprosná.
Na verifikáciu totožnosti potrebuje zákazník tak či tak osobne navštíviť kamennú pobočku, podpísať zmluvu s bankou v prítomnosti kuriéra či previesť malú finančnú hotovosť z konkurenčného účtu. „U nás sa verifikuje cez kuriéra alebo pomocou jednocentového prevodu z iného účtu klienta vedenom v inej slovenskej banke, prípadne slovenskej pobočke zahraničnej banky,“ vysvetľuje súčasnú situáciu hovorkyňa VÚB banky Anna Walterová. To sa však už o od marca budúceho roka zmení. Osobná prítomnosť má byť minulosťou a ľudom bude od marca budúceho roka stačiť na komunikáciu s finančnými domami elektronický občiansky preukaz. Zmenu predstavil podpredseda vlády Peter Pellegrini.