Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnom podniku
27. 4. 2018
Nový zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje sektor sociálnej ekonomiky a vytvára vhodné podmienky na to, aby sa sociálna ekonomika rozvíjala a bola prínosom nielen pre zvyšovanie zamestnanosti, ale tiež upravuje systém podpory, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.
Nový zákon najmä:
- vymedzuje sektor sociálnej ekonomiky, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, sociálny podnik, znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby ako aj ďalšie pojmy z oblasti sociálnej ekonomiky, pričom tieto definície vychádzajú z európskeho vnímania problematiky sociálnej ekonomiky so zohľadnením slovenských špecifík a potrieb,
- ustanovuje podmienky priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku,
- vymedzuje jednotlivé druhy registrovaných sociálnych podnikov,
- upravuje možnosť podpory podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky,
- upravuje správu v oblasti sociálnej ekonomiky zo strany štátu,
- upravuje organizácie sektora sociálnej ekonomiky.
Štát hospodáril v pluse
25. 4. 2018
Slovensku sa vlani podarilo hospodáriť s menšími výdavkami ako príjmami. Teda ak do úvahy neberieme splátky za dlh. Takzvané primárne saldo rozpočtu sa v roku 2017 prvýkrát dostalo do plusových čísel. Dôvodom sú hlavne rastúce príjmy do štátnej kasy. Hoci ide o historický úspech, v porovnaní s inými krajinami zaostávame.
Predstavte si, že ste zdedili firmu a spolu s ňou aj jej záväzky. V minulosti mala problémy a musela si požičať. Vy sa snažíte situáciu zmeniť, zoškrtáte výdavky a začnete šetriť. Vášmu podniku sa darí, no na konci roka pošle banka účet za úver, a tak kvôli splátkam nakoniec svieti na konte firmy mínus. Na to, aby akcionári správne vyhodnotili finančné zdravie vašej firmy, očistia celkové výdavky o splátky dlhu. Takto funguje aj primárne saldo rozpočtu, ktoré je rozdielom medzi príjmami a výdavkami štátu, pričom peniaze použité na vyplatenie veriteľov sa doň nezarátavajú. Vlani Slovensko na výdavky spojené s dlhom minulo približne 1,2 miliardy. To predstavuje sedem percent z celkových nákladov na fungovanie štátu. Bez týchto prostriedkov by v rozpočte svietil prebytok v hodnote 0,4 percenta HDP.
Nepotrvá dlho a Slovensko predbehne v HDP Talianov
23. 4. 2018
Španieli sú podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) bohatší ako Taliani. Hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu vlani v Španielsku prekonal porovnateľný údaj z Talianska. To je povzbudivé z hľadiska ekonomického oživenia Španielska, pre Taliansko je to však znepokojujúca správa.
Navyše situácia Talianska by sa podľa údajov MMF, ktoré porovnávajú krajiny podľa takzvanej parity kúpnej sily, nemala zlepšiť ani v najbližších rokoch a do roku 2023 Taliansko prekonajú i niektoré krajiny bývalého sovietskeho bloku, vrátane Českej republiky a Slovenska. Napísal to denník Financial Times (FT). MMF odhaduje, že Španielsko sa v nasledujúcich piatich rokoch stane o sedem percent bohatšie ako Taliansko. Ešte pred desiatimi rokmi bolo naopak Taliansko o desať percent bohatšie. Čísla a prognózy ukazujú kontrast oboch krajín, ktoré v poslednom desaťročí vážne zasiahla ekonomická kríza v eurozóne. Kým Španielsko je teraz jednou z najrýchlejšie rastúcich krajín medzi prednými ekonomikami EÚ, Taliansko zaostáva.
Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli na 4 percentá
20. 4. 2018
Medzinárodný menový fond očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.