Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kontrola v zariadeniach sociálnych služieb
16. 8. 2018
Udalosti uplynulých týždňov poukázali na fakt, že nie všetky inštitúcie zodpovedné za kontroly v zariadeniach sociálnych služieb k svojim povinnostiam pristupujú tak, ako by mali. Práve preto dochádza k účinnejšiemu systému kontrol v zariadeniach sociálnych služieb.
Je dôležité, aby bola v prvom rade vzájomná informovanosť a koordinácia, pretože v systéme kontrol v oblasti sociálnych služieb je zapojených viacero inštitúcií. Zariadenia sociálnych služieb by mali prioritne kontrolovať ich zriaďovatelia, následne vyššie územné celky, ktoré ich registrujú. Kto registruje, musí aj kontrolovať.
Samotné ministerstvo práce vykonáva kontrolu a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb - dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti poskytnutých verejných financií, dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, dodržiavanie záväzkov zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a pod. Z pozície ministerstva práce na kontroly v zariadeniach sociálnych služieb bude dohliadať 36 pracovníkov. Aktuálne bol zriadený odbor, ktorý bude mať 15 zamestnancov vrátane vysunutých pracovísk v Košiciach, v Žiline a v Nitre. Očakáva sa, že v podobnom duchu personálne posilnia kontroly aj jednotlivé samosprávne kraje.
Bratislave pribudne najviac nových diaľníc v histórii
14. 8. 2018
Posledných 20 rokov bolo pre Bratislavu a okolie chudobných. Aspoň v optike dĺžky vystavaných diaľnic. Za toto obdobie kraj dostal iba 16 kilometrov nových autostrád. Teraz ich má však hlavné mesto a okolie dostať toľko ako nikdy doteraz. Rekordných 60 kilometrov navyše. V praxi – namiesto 110 kilometrov by mali vodiči jazdiť na 170 kilometroch. Treba na to splniť jednu vec – aby koncesionár Zero Bypass dokončil obchvat Bratislavy.
Bývalý investičný riaditeľ NDS Juraj Čermák je presvedčený, že 170 kilometrov diaľnic bude pre región nie veľkorysým, ale primeraným riešením. „Bratislava je do veľkej miery tranzitným mestom. Hlavným úmyslom nových diaľnic je z ulíc v centre mesta vylúčiť dopravu na obchvat,“ obhajuje nové cesty Čermák. Veľa stavieb však spôsobuje aj veľa komplikácií. Od soboty jazdia vodiči na diaľničnej križovatke Jarovce po dvoch zúžených pruhoch. Po diaľnici D2 príde na rad aj „déjednotka“. V najbližších rokoch ju bude potrebné dvihnúť, pretože neďaleko Ivanky pri Dunaji sa bude križovať s novou D4. Do toho sa pridáva Národná diaľničná spoločnosť s vlastnými projektmi – výstavbou križovatky Triblavina, postupným rozširovaním starej Seneckej cesty na štyri pruhy a diaľnice D1 na osem pruhov.
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni silný
13. 8. 2018
Zahraničný obchod Slovenska zostal v júni 2018 silný. Uviedol to v komentári k júnovému zahraničnému obchodu Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Prebytok zahraničného obchodu bol porovnateľný s júnom minulého roka. "Nepotešil pritom len prebytok zahraničného obchodu, ale aj jeho obrat. Vývozy aj dovozy dokázali obhájiť silné májové pozície a dokonca opäť pridali ešte aj niečo navyše. Po očistení o tradičnú sezónu sa tak dovozy aj vývozy v júni vyšplhali na nové historické maximá a potvrdzovali tak pretrvávajúci rast slovenskej ekonomiky," priblížil Koršňák. Rastúci priemysel podľa Koršňáka zároveň vytvára aj zvýšený tlak na dovoz materiálu a tovaru pre výrobu. Dovozy v júni medzimesačne vzrástli o 0,8 %. Palivá boli zodpovedné za takmer tretinu medziročného rastu dovozov, viac ako polovica rastu opäť pripadla na kategóriu strojov a prepravných prostriedkov, kde sa mixujú investičné dovozy a dovozy pre výrobu. Spotrebné dovozy ani v júni pravdepodobne dovozy zásadnejšie nezvyšovali. Nominálne čísla zahraničného obchodu však podľa neho výrazne ovplyvnila rastúca cena ropy na svetových trhoch.
Zákon o vysokých školách - novela
12. 8. 2018
Novelou zákona sa zvyšuje otvorenosť vysokoškolského systému pri obsadzovaní miest docentov a profesorov zo zahraničia, čím zároveň aj zjednodušujeme proces obsadzovania týchto miest.
Aby nebola spochybňovaná odbornosť a kvalita uchádzačov o zamestnanie, zavádzajú sa dve opatrenia.
Prvým je, že v rámci výberového konania je potrebné posúdiť, či daný uchádzač spĺňa podmienky tak z hľadiska jeho pedagogickej praxe, ako aj v oblasti tvorivej činnosti určené vedeckou alebo umeleckou radou pre danú pozíciu a štandardmi pre habilitačné konanie vydané akreditačnou agentúrou, a súčasne sa od tohto zamestnanca vyžaduje, aby v lehote troch rokov prešiel najmenej habilitačným konaním.
V nadväznosti na paralernú novelu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania sa zjednodušuje tvorba a úprava študijných programov, vrátane medziodborových študijných programov a spoločných študijných programov. Okrem toho sa zavádza nový typ študijného programu – interdisciplinárne štúdiá. Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá.
Vysokým školám umožňuje, aby mal študent v rámci študijného programu na výber zo širšej palety predmetov z viacerých študijných odborov, pričom v závislosti od konkrétneho učebného plánu študent nakoniec získa vzdelanie v konkrétnom študijnom odbore alebo v kombinácií dvoch študijných odborov. Nie je tak potrebné, aby si uchádzač o štúdium zvolil už konkrétny študijný program vo väzbe na študijný odbor na začiatku vysokoškolského štúdia, ale až po oboznámení sa s hlbším kontextom počas štúdia.