Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda
19. 11. 2024
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeny v registri partnerov verejného sektora
24. 8. 2018
Z hľadiska obsahu zmien novely protischránkového zákona tieto možno rozdeliť do troch skupín.
V prvom rade ide o zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti zákona, pričom sa na tento účel prehodnocuje vymedzenie partnera verejného sektora a rozsah transakcií, ktoré sú podriadené režimu zákona (t.j. vymedzenie alebo zúženie okruhu registrácie subjektov len na nevyhnutné prípady). V tomto prípade sa zohľadňujú najmä praktické skúsenosti a z toho prameniace požiadavky na zmenu právnej úpravy zo strany verejného sektora a súkromného sektora.
Druhú skupinu zmien predstavujú zmeny týkajúce sa procesných ustanovení zákona, ktoré reflektujú najmä skúsenosti oprávnených osôb a registrujúceho orgánu. Tretiu skupinu zmien predstavujú zmeny, ktoré možno označiť ako súvisiace, či vyvolané.
Účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2018, a to s ohľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj s ohľadom na potreby úpravy informačného systému registra partnerov verejného sektora vyvolané zmenou zákonnej úpravy.
Protischránkový zákon sa bude meniť
23. 8. 2018
Ministerstvo spravodlivosti SR novelou vylepšuje „protischránkový zákon“ po roku jeho fungovania v praxi.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom analýzy vyše ročnej aplikácie zákona. Už pri schvaľovaní pôvodnej právnej úpravy sa rezort spravodlivosti v doložke vybraných vplyvov zaviazal k vyhodnoteniu účinnosti právnej úpravy.
Už od prvých dní účinnosti zákona bol rezort spravodlivosti konfrontovaný s otázkami subjektov aplikačnej praxe (partneri verejného sektora, verejný sektor, oprávnené osoby) týkajúcimi sa výkladu právnej úpravy tam, kde sa táto nejavila jednoznačnou, ako aj otázkami technického charakteru súvisiacimi s elektronickými službami registra partnerov verejného sektora. Všetky tieto otázky, resp. nezrovnalosti sa priebežne riešili metodickým usmerňovaním, čo viedlo k ustáleniu niektorých otázok a postupov v praxi. Tam, kde sa tak nestalo, stali sa vzniknuté problémy vhodnou základňou pre obsahové vymedzenie novely zákona.
V nadväznosti na zverejnenú predbežnú informáciu sa zapojila do prípravy zákona aj verejnosť, resp. dotknuté subjekty ako oprávnené osoby, zástupcovia podnikateľského sektora, ale aj orgány verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti uplatnené podnety k zmene právnej úpravy vyhodnotilo a v rozsahu neodporujúcom základným pilierom právnej úpravy aj zohľadnilo.
Stavebné sporenie po novom
22. 8. 2018
Novela zákona o stavebnom sporení je opäť o krok bližšie k účinnosti, ktorá sa navrhuje od 1. 1. 2019. Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy účelové. Nové zmluvy už preto nebudú obsahovať inštitút tzv. priateľských sporiteľov.
To znamená, že po novom sa bude poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na stavebné účely.
Novela počíta aj so zvýšením adresnosti štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. Plnoleté osoby, tak budú mať nárok na štátnu prémiu iba v prípade, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem je najviac 1,3 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení. Neplnoletým osobám bude štátna prémia vyplácaná tak ako tomu bolo doposiaľ.
Opatrením, ktorým MF SR sleduje zvýšenie efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, je vylúčenie nároku na štátnu prémiu počas čerpania a splácania medziúveru. Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov, ktorí si uzatvoria zmluvu o stavebnom sporení k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy o medziúvere uzatvorené od 1. januára 2019.
Snahou je urobiť z produktu, ktorý má takmer 20 rokov produkt, ktorý viac zodpovedá dnešnej dobe. Novela prinesie vyššiu adresnosť, efektívnosť a účelovosť a samozrejme aj vyššiu mieru zodpovednosti.
Finančný trh čakajú novinky
22. 8. 2018
Ministerstvo financií SR pripravilo novelu zákona o poisťovníctve. Cieľom novely je zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť nákladov pri distribúcii finančných produktov a regulácia odmien finančných sprostredkovateľov. Klienti bánk a poisťovní tak budú po novom podrobne informovaní o tom komu, koľko a za čo platia.
Novela zákona reaguje na chýbajúcu reguláciu vyplácania odmien za sprostredkovanie finančných produktov. Po novom budú mať klienti komerčných bánk a poisťovní k dispozícii informačné formuláre, ktoré im poskytnú v prehľadnej a zrozumiteľnej forme informáciu o hlavných položkách vstupujúcich do ceny finančných produktov. Zvýši sa tak transparentnosť a prehľadnosť nákladov, ktoré vznikajú pri distribúcii úverov a poistných produktov na finančnom trhu. Novela taktiež zavádza priamu reguláciu odmien finančných sprostredkovateľov v bankovom sektore. Ide o reguláciu odmeňovania, ale aj správania sa finančných sprostredkovateľov. Nepôjde iba o poistky, pôjde aj o sprostredkovanie úverov, či už spotrebných alebo hypoték. A treba si uvedomiť, že odmeny pre týchto sprostredkovateľov sú často veľkou záťažou pre klientov. V rámci novely zákona sa hovorí aj o regulácii výšky odkupnej hodnoty v životnom poistení. Malo by sa tak zabrániť tomu, aby klient znášal v prvých rokoch všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy.