Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda

19. 11. 2024 Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Projekt za miliardy nám prinesie lacnejší plyn

21. 9. 2018 Slovenská spoločnosť Eustream má za sebou úspešný týždeň. Po tom, ako v utorok začali výstavbu potrubia, ktoré nás napojí na plynárenskú sieť Poľska smerom k Baltiku, včera slávnostne predstavili detaily ohľadne dlhoočakávaného projektu Eastring. Projekt, ktorý prepravnou kapacitou štyri- až osemkrát prevýši ročnú spotrebu celého Slovenska, bude stáť 2,6 miliardy eur a do prvej fázy prevádzky by mal byť uvedený v roku 2025.
Projekt prepojí plynovodným potrubím Slovensko s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom. To by malo zvýšiť energetickú bezpečnosť celého regiónu. „Slovensko je významný tranzitný bod, ktorého napojenie na ďalší zdroj plynu posilní nezávislosť od jediného plynovodu, ktorý ide cez problematické územia,“ vysvetlil Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Okrem ruského plynu totiž vďaka Eastringu získame prístup k zdrojom primárne z Balkánu a Turecka, neskôr pripadá do úvahy aj napojenie na sever cez LNG terminály v Poľsku, Baltik a plánovaný zdroj z Nórska. „Naším aktuálnym cieľom je dosiahnuť to, aby každý členský štát Európskej únie mal minimálne tri rôzne zdroje plynu,“ priblížil Šefčovič. Detaily novej štúdie predstavili iba včera. Z troch výsledných alternatív má odporúčaná trasa začiatok vo Veľkých Zlievciach na Slovensku a končí na vonkajšej bulharsko-tureckej hranici Únie.
(Zdroj: hnonline.sk)

Región potrebuje podniky s pridanou hodnotou

20. 9. 2018 Miera nezamestnanosti je tu najmenšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Z najaktuálnejších dát ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že predstavuje 2,6 percenta. Aj preto však trnavský región trápi nedostatok kvalifikovaných ľudí. Príchod veľkého investora je preto otázkou, ktorú mnohí vnímajú opatrne. Takýto krok by mal byť podmienený jeho pridanou hodnotou. Na diskusii v rámci podujatia Top 10 firiem regiónu to uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Realitou je totiž skupovanie pozemkov v bezprostrednej blízkosti piešťanského letiska nemeckou automobilkou Porsche. Už koncom minulého roka sa špekulovalo o novom závode na výrobu komponentov pre elektromobily, ktorý môže byť aj vďaka týmto indíciám bližšie k realite. Tento investor podľa jeho slov totiž vie, že ide o región s malou nezamestnanosťou. „Takéto investície majú pridané hodnoty, ktoré by nás ako región mali určite tešiť,“ uviedol trnavský župan. Potrebu podobného investora vyzdvihol aj Patrik Ferko, riaditeľ oddelenia auditu spoločnosti Deloitte. „Prečo sú Srbi či Rumuni ochotní prísť robiť za nízke mzdy? Hodnota práce, ktorú vygenerujú, je príliš malá,“ priblížil Ferko s tým, že investor s väčšou pridanou hodnotou je presne to, čo by ako región mali v Trnavskom kraji hľadať. Ako dodal Viskupič, čo sa týka malých a stredných firiem v regióne, práve ocenené firmy tieto hodnoty bez pochýb stelesňujú.
(Zdroj: hnonline.sk)

Jaguar trápi brexit. Slovensko môže získať

19. 9. 2018 Na odchod Veľkej Británie z Európskej únie pod taktovkou premiérky Theresy Mayovej sa s blížiacim dátumom brexitu valí kritika z každej strany. K politikom sa pridávajú už aj firmy, ktoré trpia strachom z neistoty, akú podobu bude mať konečný rozvod s Úniou.
Pred pár dňami sa pridala aj automobilka Jaguar Land Rover, ktorá má čoskoro vyrábať aj na Slovensku. „V tejto chvíli neviem ani to, či naše výrobné závody v Británii dokážu fungovať do 30. marca,“ konštatoval šéf výrobcu luxusných automobilov Jaguar Land Rover Ralph Speth. Podľa poslanca Bernarda Jenkinsa išlo o šírenie zbytočnej paniky. Realita však ukazuje, že obavy šéfa automobilky sú oprávnené. Firma oznámila, že obmedzuje výrobu, vďaka čomu budú dve tisícky britských zamestnancov pracovať len tri dni v týždni. „Vzhľadom na pokračujúce negatívne vplyvy zasahujúce automobilový priemysel dočasne upravujeme naše produkčné rozvrhy v závode v Castle Bromwich,“ uvádza výrobca. Obmedzenie výroby je aktuálne od začiatku októbra do decembra. Výrobca sa podľa vlastných slov týmito krokmi snaží o minimalizáciu ekonomických dosahov i zachovanie pracovných miest. Kým na Slovensku má spoločnosť v pláne zamestnancov prijímať, v zahraničí musela prepúšťať. V Anglicku zrušila celkovo vo svojich dvoch závodoch tisíc pracovných miest a značne obmedzila produkciu. Automobilka, ktorá má na tamojšom trhu tretinový podiel, potvrdila, že nebude zrušené miesta obnovovať. Takzvaný tvrdý brexit by totiž so sebou niesol aj zavedenie ciel na dovoz z Británie do Európskej únie, pričom by spoločnosť vinou toho ročne strácala 1,4 miliardy eur.
(Zdroj: hnonline.sk)

Zmeniť zdravotnú poisťovňu je možné len do konca septembra

18. 9. 2018 Nárok na zdravotnú starostlivosť má každý, kto si platí zdravotné poistenie. Dôchodcom, študentom a matkám na materskej dovolenke platí poistenie štát. Každý jeden občan Slovenska sa v prípade potreby dostane k zdravotnej starostlivosti, ktorú mu však negarantuje poisťovňa, ale Ústava SR. Aj tento rok máte možnosť zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu. Termín odovzdania prihlášok do novej poisťovne je do 30. 9. 2018. K zmene poisťovne dôjde od 1. 1. 2019.
V súčasnosti je na výber z troch zdravotných poisťovní a to: • Dôvera (súkromná zdravotná poisťovňa), • Union (súkromná zdravotná poisťovňa), • Všeobecná zdravotná poisťovňa (štátna zdravotná poisťovňa). Prihlášku na zmenu možno podať len do jednej z nich. Zdravotná poisťovňa je povinná vám ju do 15. decembra potvrdiť a preukázateľne doručiť preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky. Ten bude platný od 1. januára 2019. Spôsob sa môže u jednotlivých poisťovní jemne líšiť, potrebné informácie nájdete na webových stránkach každej z nich. Zvyčajne sa dá žiadosť podať telefonicky, poštou, osobne alebo cez online prihlášku na webe. Prihlášku však musíte vlastnoručne podpísať. Povinnosť vrátiť starý preukaz poistenca z pôvodnej zdravotnej poisťovni a povinnosť nahlásiť zmenu zdravotnej poisťovne svojmu lekárovi už nie je povinnosť. Zoznam výhod, benefitov či bonusov je v každej poisťovni dlhý. Najlepšie je pozrieť si ich porovnanie na niektorej webstránke a potom sa zamerať na vybrané výhody na webe jednotlivých poisťovní. Tak isto je aj možnosť telefonicky alebo osobne spýtať sa na konkrétnu ponuku služieb pre pacientov s konkrétnou diagnózou alebo všeobecne...
(Zdroj: npz.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Bonifác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner