Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva budúci rok mierne lepší deficit ako vláda

19. 11. 2024 Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Odhaduje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po zhodnotení vládou predloženého návrhu rozpočtu, ktorý ešte musí schváliť parlament. Kabinet v ňom očakáva schodok na úrovni 4,7 % HDP. Dosiahnutie deficitu je však podľa RRZ realistické iba vtedy, ak vláda nebude čerpať rezervu na nové výdavky.
„Avšak pre roky 2026 a 2027 už tradične chýbajú v návrhu rozpočtu opatrenia na splnenie tých cieľov, ktoré si vláda stanovila. To znamená potrebu dodatočnej konsolidácie v budúcich rokoch až niekde na úrovni 1,9 % HDP alebo takmer 3 miliardy eur,“ vyčíslil na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda RRZ Ján Tóth. Vďaka tomu, že konsolidačný balíček súvisiaci s rozpočtom na budúci rok obsahuje zväčša trvalé opatrenia, návrh rozpočtu podľa rady zlepšuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií o 1,4 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa tak zníži z pásma vysokého rizika na hornú hranicu zóny stredného rizika.
Tóth zároveň upozornil, že bez dodatočnej konsolidácie vláda nedodrží nominálny limit výdavkov, ktorý rozpočet obsahuje. „Odchýlky pre tento a budúci rok nie sú až také veľké, v tomto roku je to niečo cez 300 miliónov eur, v budúcom roku okolo 114 miliónov eur. Následne táto odchýlka vzrastie až k vyše dvom miliardám eur v rokoch 2026 a 2027, pretože tam chýbajú vyšpecifikované opatrenia,“ priblížil.
Rozpočtová rada prezentovala v súvislosti s rozpočtom viaceré odporúčania. Prvé sa týka rezervy, ktorá vznikla prijatím konsolidačných opatrení a nepoužila sa na zníženie deficitu. Vláda by podľa RRZ nemala touto rezervou financovať nové výdavky, ale len kompenzovať existujúce riziká, ktoré rada vidí v daniach a zdravotníctve. „Zároveň si myslíme, že dodatočná konsolidácia by sa nemala odkladať na volebný rok 2027, ale čo najviac ju sústrediť do roku 2026. Vzhľadom na politický cyklus, ale aj na možnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú zatiaľ dostupné len do roku 2026 a ktoré by mohli tlmiť krátkodobý negatívny dopad konsolidácie,“ vysvetlil Tóth.
S
(Zdroj: aktuality.sk)

Situácia na Slovensku sa zhoršuje

17. 10. 2018 Slovenská republika sa v najnovšom rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra umiestnila na 42. mieste. Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto).
Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto. V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 percent) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 percent). "Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR," povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
(Zdroj: hnonline.sk)

Do ciest prvej triedy štát investuje 200 miliónov eur

16. 10. 2018 Investíciu vo výške 200 miliónov eur bude štát vyplácať postupne. Do ciest prvej triedy by sa mala od roku 2019 najbližšie štyri roky nasmerovať špeciálna injekcia vo výške 200 miliónov eur. Teda 50 miliónov eur každý rok.
Počas pondelkového kontrolného dňa na Ministerstve dopravy a výstavby (MDV) SR to uviedol predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD). Zároveň avizoval, že sa bude musieť nájsť automatický systém na financovanie opráv a údržby ciest prvej triedy.
(Zdroj: aktuality.sk)

Veľkoobchodná cena elektriny prekonala hranicu 60 eur za megawatthodinu

15. 10. 2018 Doma i v zahraničí trh tlačia nahor najmä emisné povolenky. Cena elektriny na trhoch prekonala ďalšiu hranicu. Koncom augusta sa elektrina na pražskej burze obchodovala za vyše 50 eur za megawatthodinu. Cena elektriny na burze Prague Energy Exchange (PXE) s dodávkou na Slovensku v roku 2019 začiatkom tohto týždňa už dosiahla nové deväťročné maximum, keď v pondelok zatvorila na úrovni 60,5 eura za megawatthodinu.
. Rastúci trend pri cenách elektriny je najviac viditeľný od augusta, kedy sa elektrina obchodovala okolo 46 eur za megawatthodinu, pričom už za september dosiahla priemerná cena 57,14 eura za megawatthodinu. Za rastom stoja podľa konateľa spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby Martina Kumpana najmä marginálne náklady uhoľných a plynových elektrární, odrážajúce ceny uhlia, plynu a emisných povoleniek. „Uhlie a plyn sa nachádzajú na niekoľkoročných maximách a už mesiace sa vezú na vlne rastu. Uhlie od začiatku roka zdraželo o 17 % a plyn o 48 %,“ dodal Kumpan. Doma i v zahraničí však trh tlačia nahor najmä emisné povolenky, ktoré od konca roka 2017 strojnásobili svoju hodnotu, teda zdraželi o dvesto percent. Podľa Kumpana obchod s emisnými povolenkami je veľmi volatilný a výnimočné nie sú ani výkyvy o viac ako 5 % svojej hodnoty nahor či nadol počas jediného dňa. „To spôsobuje turbulentné situácie aj na trhu s elektrinou. Napríklad, pre región Slovenska v septembri cena kolísala v širokom rozmedzí od 54 do 59 eur za megawatthodinu,“ vysvetlil. Vplyvom schválenej reformy schémy na obchodovanie s emisnými povolenkami bude od roku 2019 v Európe postupne znižovaný objem povoleniek dodávaných do systému, následkom čoho vznikne nedostatok a ten spôsobuje prudký nárast ich ceny. „Tým sa výrazne predražujú náklady na výrobu z takzvaných špinavých zdrojov, najmä hnedouhoľných elektrární, ktoré do ovzdušia emitujú najviac skleníkových plynov,“ uzavrel Kumpan. „Už dnes viacerí dodávatelia energií na Slovensku kvôli nárastu cien na burze ukončujú svoju činnosť alebo nad tým vážne rozmýšľajú,“ hovorí o vplyve burzy na slovenský trh Kumpan. „Nenakúpili si dostatočné zásoby elektriny, čo má zásadný vplyv na ich zákazníkov. Ak takíto zákazníci mali zazmluvnenú elektrinu, napríklad za 40 eur za megawatthodinu, ale ich dodávateľ im zmluvu vypovie, zrazu sa ocitnú v situácii, že musia energiu nakúpiť na burze, a to aj dvojnásobne drahšie,” konštatoval Kumpan s tým, že zákazníci z verejného i súkromného sektora by mali byť obozretnejší pri výbere dodávateľa energie a pýtať si od neho napríklad potvrdenie, že zazmluvnený objem energie má aj reálne, fyzicky nakúpený.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)

Investície do realít s novým rekordom

12. 10. 2018 Investície do realitných projektov vykazujú historicky najvyššie čísla. Za prvý polrok vyleteli o rekordných 117 percent. Slovensko je tak aktuálne regionálnym lídrom z hľadiska tempa rastu realitných investícií, ktoré za prvých šesť mesiacov dosiahli 348 miliónov eur. Významne k tomu prispel najmä predaj nákupných centier v krajských mestách. Investície do realitných projektov rastú od roku 2012, pričom Slovensko teraz v obchodnej aktivite na trhu komerčných nehnuteľností predbehlo aj Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Výsledky prieskumu Property Lending Barometer spoločnosti KPMG indikujú, že na Slovensku je najpreferovanejším investičným segmentom na financovanie maloobchod. Po ňom nasleduje logistický development a priemyselné projekty. Tento priaznivý vývoj zaznamenala aj Národná banka Slovenska. V Správe o stave a vývoji finančného trhu uvádza, že odvetvie e-commerce spolu s automobilovým priemyslom tvorili hlavnú časť dopytu po priemyselných a logistických priestoroch.
(Zdroj: hnonline.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Servác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner