Prudký rast cien bytov sa nekončí
22. 7. 2022
Zvykne sa hovoriť, že história sa opakuje. Po veľkej finančnej a hospodárskej kríze v roku 2008 a po zlacňovaní nehnuteľností Slovensko v rokoch 2011 až 2015 zažívalo stagnáciu cien bytov a domov. Krivka sa vyrovnala a Národná banka Slovenska roky hlásila úroveň okolo 1 200 eur za štvorcový meter.
Paralela so súčasnosťou je v tom, že do bodu stabilizácie sa pri cenách podľa analytikov blížime aj teraz. Napriek tomuto výhľadu však nie je jasné, kedy presne by sa mal moment dostaviť a ako dlho bude trvať.
Podľa posledných štatistík NBS za prvý kvartál suma za jeden štvorec dosahuje 2 510 eur. To predstavuje v porovnaní so štvrtým kvartálom minulého roka nárast o takmer 200 eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Novela rozšíri kompetencie orgánov kontroly potravín
23. 6. 2019
Novelou zákona z Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka (MPRV) SR sa rozširujú kompetencie orgánov úradnej kontroly potravín. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 15. decembra.
Novela splnomocňuje orgány Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a orgány verejného zdravotníctva určiť na účely výkonu úradných kontrol potravín vstupujúcich do EÚ z tretích krajín hraničné kontrolné stanice, pričom sú zároveň oprávnené pozastaviť alebo zrušiť činnosť staníc, ak nebudú spĺňať minimálne požiadavky ustanovené euronariadením. Odstraňuje tiež nedostatky týkajúce sa oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín a iné.
Poisťovne majú podľa lekárov málo použiteľných zdrojov
23. 6. 2019
Neexistuje lekár, ktorý by nemal problém, hovorí šéf ZAP Peter Slezák. Poisťovne majú nedostatok disponibilných zdrojov. Ako uviedol na tlačovej besede predseda správnej rady Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Peter Slezák, je problém zabezpečiť sieť detských lekárov aj niektoré špecializované ambulancie a neexistuje lekár, ktorý by nemal problém. "Pokiaľ sa ten stav nezmení, nenápadne začína systém kolabovať," povedal Slezák. Lekári hovoria o nedostatku peňazí. Zväz v otvorenom liste 30. mája vyzval ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú, aby analyzovala reálnych stav financií pre zdravotníctvo a riešenie súčasnej nepriaznivej situácie.
ZAP tiež absolvoval rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami k zmluvným a cenovým úpravám od 1. júla 2019. "Výsledok všetkých rokovaní je rovnaký – nedostatok disponibilných finančných zdrojov, a preto nie je možné oprávneným požiadavkám ambulantných poskytovateľov, žiaľ, vyhovieť," informoval Peter Slezák. Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa zástupcov ZAP- u upozorňujú, že zdravotné poisťovne aj napriek historicky najvyššiemu rozpočtu nemajú verejné zdroje na pokrytie toho, aby sa systém stabilizoval. ZAP je znepokojený nezáujmom ministerky zdravotníctva zaoberať sa problémami ambulantných poskytovateľov vrátane zlej situácie ambulantného sektora, ktorá je podľa zväzu spôsobená nedofinancovaním rezortu. "Máme za to, že tento rezort musí viesť zodpovedný činiteľ, ktorý dokáže systém dlhodobo nastaviť, a nielen v pravidelných intervaloch plátať diery neštandardnými postupmi," uviedol ZAP. Peniaze do sektora. Ministerstvo zdravotníctva v reakcii na kritiku ZAP uviedlo, že robí všetko pre to, aby bolo v systéme toľko peňazí, koľko reálne potrebuje. " Na základe výkazu zdravotných poisťovní k máju tohto roka a reálne uhradenej zdravotnej starostlivosti ide do ambulantného sektora tento rok o 75 miliónov eur viac ako vlani. Rok predtým (2018) bolo takisto navýšenie do ambulantného sektora o 50 mil. eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom (2017)," uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Takisto podľa rezortu funguje bezlimitné prostredie, vďaka čomu sa navýšili lekárom kapitácie, to znamená, koľko urobia, toľko si zarobia a môžu si tak zarobiť omnoho viac. "Čo sa týka celkového objemu, do sektora išlo z rozpočtu tento rok 5,2 mld. eur. Tieto zdroje sú rovnomerne rozdelené do všetkých oblasti potrebných pre všetkých pacientov a zdravotníkov. Treba si zároveň uvedomiť, že musíme myslieť rovnomerne a zodpovedne na celý rezort," poznamenala Eliášová s tým, že len na úhradu liekov ide ročne 1,2 mld. eur. Ministerstvo zdravotníctva pracuje na prehodnotení verejnej minimálnej siete. Definovanie novej minimálnej siete všeobecných lekárov, ako aj špecialistov bude zohľadňovať mnohé faktory vrátane demografických ukazovateľov či prognóz tak, aby sieť reflektovala potreby jednotlivých častí Slovenska vrátane okresov aj na nasledujúce roky. Rezort následne predpokladá zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a zníženie čakacích lehôt v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. "Jedným z krokov ako posilniť počty lekárov je, napríklad, rezidentský program, ktorého cieľom je dostať chýbajúcich odborníkov najmä do regiónov, kde sú najviac potrební. Doteraz ho ukončilo už viac ako sto absolventov z oblasti všeobecného lekárstva a pediatrie," priblížila Eliášová. "V legislatíve sme upravili podmienky rezidentského štúdia, čo je pozitívny trend smerom k rezidentom," poznamenala hovorkyňa. Ministerstvo vníma pozitívne aj záujem lekárov z tretích krajín o prácu v SR. Zavádza tzv. Inštitút dočasnej odbornej stáže. Ten sa vzťahuje na lekára, ktorý získal vzdelanie na území tretích krajín. Po uznaní odbornej kvalifikácie budú títo lekári spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania na území SR. "Pracujeme zároveň na ďalších pozitívnych riešeniach, ako motivovať absolventov lekárskych fakúlt zostať na Slovensku," dodala Eliášová.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku spomalí
22. 6. 2019
Rast slovenskej ekonomiky zvoľní na 3,5 percenta. Rast slovenskej ekonomiky v tomto roku zvoľní na 3,5 percenta. Ministerstvo financií (MF) vo svojej najnovšej makroekonomickej prognóze zhoršilo výhľad rastu o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.). Za spomalením slovenskej ekonomiky stojí najmä vývoj v eurozóne. Analytici predpokladajú, že negatívny vplyv externého prostredia sa prenesie aj do nižšej spotreby domácností.
Tento negatívny trend bude čiastočne tlmený exportom slovenských automobiliek. Výhľady sa nezmenili. V roku 2020 by mala ekonomika rásť 3,4-percentným tempom, pričom oproti januáru tohto roka sa výhľad nezmenil a v roku 2021 by mal rast dosiahnuť 3,2 % a zrýchliť by mal o 0,2 p. b. oproti januárovej prognóze. "MF SR revidovalo makroprognózu už začiatkom tohto roka a v tomto trende pokračujeme aj teraz. Najlepšie obdobie sa nateraz skončilo a teda tak ako ostatné inštitúcie, ako sú Národná banka Slovenska či Medzinárodný menový fond, musíme opäť povedať, že situácia sa zmenila, a preto v najnovšej prognóze revidujeme odhad rastu našej ekonomiky na tento rok na 3,5 %. Nie je priestor na ružové okuliare, ale na triezvy pohľad na realitu," uviedol v stanovisku pre médiá minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Makroekonomická prognóza z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri MF SR počíta s viacerými rizikami, ktoré ovplyvnia ďalší vývoj slovenskej ekonomiky. Najväčším z nich zostáva spomalenie ekonomiky eurozóny, stupňujúci sa protekcionizmus v medzinárodnom obchode a tvrdý brexit bez dohody. V dôsledku obchodných konfliktov medzi USA a Čínou sa zvyšuje miera neistoty a znižuje investičná aktivita na globálnej úrovni. Spomedzi veľkých ekonomík však najvýraznejšie spomalila dynamika v eurozóne, ktorá v prvom štvrťroku rástla tempom 0,4 % medzikvartálne.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa má uzavrieť najneskôr v septembri
22. 6. 2019
Do procesu oddlžovania sa zapojilo 29 nemocníc a Národná transfúzna služba. Tretia fáza oddlžovania nemocníc sa má uzavrieť najneskôr v septembri. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Tretia etapa začala v júni, zatiaľ však podľa hovorkyne nie je jasné, o koľko sa zdravotnícke zariadenia v tomto kole oddlžia. "Keďže tretia vlna oddlženia je v procese a prebieha verifikácia aktuálnych dát, a aj vzhľadom na bezproblémový priebeh predchádzajúcich emisií, považujeme termín ukončenia súčasnej emisie do konca septembra 2019 za reálny," uviedla v reakcii na očakávaný termín výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED Katarína Danková.
Dodávatelia medicínskych technológií a zdravotníckych pomôcok podľa Dankovej tvoria aj naďalej významnú časť veriteľov. "Aktuálne evidujeme saldo pohľadávok našich členov vo výške viac ako 90 mil. eur," informovala výkonná riaditeľka. Ide o pohľadávky za prvý kvartál 2019 aj tie do konca roka 2018. Okrem vysporiadania sa štátu so staršími záväzkami je podľa Dankovej podstatná dlhodobá stabilizácia platobnej disciplíny nemocníc do štandardnej podoby, nakoľko tento fakt významne vplýva aj na ďalšie investície dodávateľov medicínskych technológií do systému slovenského zdravotníctva. "Uvedomujeme si veľmi citlivo potrebu dofinancovania verejných nemocníc, ako aj nevyhnutné systémové zmeny v oblasti regulácie tak, aby boli všetky štandardné, ako aj inovatívne terapie dostupné pre všetkých slovenských pacientov v primeranej kvalite a dostatočne včas," dodala. Do procesu sa zapojilo 29 nemocníc. V prvej etape oddlžovania, ktorá sa skončila v júli 2018, bola oddlžovaná suma 339 mil. eur. Objem peňazí zahŕňa tak veriteľov nemocníc, ako aj Sociálnu poisťovňu či veriteľov Národnej transfúznej služby. Do procesu oddlžovania sa zapojilo 29 nemocníc a Národná transfúzna služba. Na istine sa podľa ministerstva vďaka elektronickej aukcii podarilo ušetriť viac ako tri milióny eur, ďalšie milióny vďaka vzdaniu sa dodávateľov ich príslušenstva k pohľadávkam. V druhej etape oddlžovania je výsledná suma oddlžených pohľadávok z fixného diskontu viac ako 402 tisíc eur a suma oddlžených pohľadávok z elektronickej aukcie je vyše 54 mil. eur. V druhej etape boli oddlžované záväzky 26-tich nemocníc za dodávateľské faktúry, najvyššiu oddlženú sumu tvoria pohľadávky veriteľov Univerzitnej nemocnice Bratislava.
(Zdroj: aktuality.sme.sk)