Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
(Zrnká úsmevu)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Všeobecné ustanovenia
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Matka príroda je macocha.
(Murphyho zákonník)
Kolíska práva
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.
Rozoznať pravdu a lož je veľmi ťažké umenie.
(Myšlienky bez cla)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
(Murphyho zákony v bájkach)