Murphy radí
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Človek a veci
Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.
Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.
Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Hlúposti sa medze nekladú
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Manželstvo a rodina
Nemá zmysel hádať sa so ženou keď je unavená, alebo oddýchnutá.
Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.
Keď sedíte na lavičke s krásnou slečnou, hodina sa vám zdá byť sekundou. Keď sedíte holým zadkom na rozpálenej peci, sekunda sa vám zdá byť hodinou.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
(Zrnká úsmevu)