Murphy radí
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Mnoho je na svete mocného...
Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)
Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)
Kým niekomu venuješ dôveru, pozri sa najskôr na jeho spôsob života a jeho charakter. (Demosthenes)
(Myšlienky bez cla)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Vo všetkom treba poznať mieru. Vyhýbajte sa ženám, vínu a hlasitému spevu. Najmä tomu spevu.
Nič nie je také ľahké, ako sa to na prvý pohľad zdá. Všetko trvá vždy kratšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Keby muži venovali toľko úsilia dobývaniu vesmíru, ako venujú dobývaniu žien, už dávno by sme pristáli na Marse.
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.
Odkladanie práce nás väčšinou ochráni od vyrušovania (napr. od poverenia inými úlohami).
Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)