Murphy radí
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
(Zrnká úsmevu)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ani tá najväčšia kopa poloprávd nikdy nedá celú pravdu.
Dnes je toľko informácií o všetkom, že už ničomu nerozumieme.
Radšej byť bohatým ako hlúpym.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Hlúposti sa medze nekladú
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.
(Murphyho zákony v bájkach)
Manželstvo a rodina
Zbojník vás oberie o peniaze, medveď o život a žena o oboje.
Nadávanie za istých okolností poskytuje rovnakú úľavu ako modlitba.
Ženatý muž nemá pravdu ani vtedy, keď je sám v lese, hovorí sám so sebou a manželka ho nepočuje.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)