Murphy radí
Murphyho postrehy
Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!
Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
(Murphyho zrnká II)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a byrokracia
Sú takí, ktorí šťastlivo prešli živí cez mínové pole. Oveľa menej je takých, ktorí prešli živí cez byrokratickú mašinériu.
Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.
Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
O podnikaní a vede - VII. večer
Ak veľa administruje konkurent, znamená to zisk, ak veľa administrujeme my, znamená to stratu.
Tajomstvom pružnosti je nerozhodnosť.
Odborník sa čím ďalej tým viac špecializuje, až nakoniec ovláda všetko o ničom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)