Murphy radí
Nebo je v nebi
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Organizácia sa po čase nápadne podobá žumple: najväčšie kusy plávajú na povrchu.
Po určitom čase je každý na takom mieste, na ktoré nemá schopnosti. Na vedúce miesta sa väčšinou dostanú tí, ktorí sú na riadenie najmenej vhodní.
Nikdy neposudzuje ako zlomyseľnosť to, čo môže spokojne byť aj hlúposťou.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
(Murphyho zrnká II)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
(Murphyho zákonník)