Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.

Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Najhoršie bude vtedy, keď už nebude na čo nadávať.

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.

Neexistuje nikto, kto by absolútne nič nevedel robiť. Ak nič iné, určite vie robiť aspoň chyby!