Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Ak dostatočne dlho trpezlivo niečo opakovane rozoberáš a skladáš, dostaneš nakoniec dve veci.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Sláva a peniaze...
Slabosť mocného sa skrýva v tom, že verí iba svojej sile. (Stefan Zweig)
Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)
Fantázia je dôležitejšia ako poznanie. (Albert Einstein)
(Myšlienky bez cla)
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)