Murphy radí
Murphyho múdre pravdy
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Kto nerozumie veciam a ani ich nevie riadiť, ten vymýšľa zákony.
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Úvod k Murphyho večerom
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Parkinsonove zákony - V. večer
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa
Každá informácia sa dá interpretovať minimálne tromi spôsobmi: mojím, tvojím a pravdivým.
Poriadny dlh je na nezaplatenie.
V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)