Murphy radí
Človek očami klasikov
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Murphy o láske
Neskoro doručená informácia môže byť príčinou rozvodu.
Nedomáhajte sa pravdivých informácií o svojom manželskom partnerovi.
Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Z malej chybičky vyrastie aj bez polievania chyba veľká. Z veľkej chyby sa zrodí chybisko.
Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.
(Murphyho zákonník)
Kolíska práva
Vytráca sa všetka spravodlivosť, ak každému nie je dovolené mať to, čo je jeho.
Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.
Prirodzené právo je to, ktoré príroda naučila všetky tvory.
(Myšlienky bez cla)