Ak vám ušiel vlak, nevadí. Hlavné je, že ste si stihli kúpiť lístok!

Ak vás tri dni naháňali a nakoniec vás dostali, je to lepšie, ako utekať po celý zvyšok života.

Ak sa celý život driapete po rebríčku kariéry a na konci života ste stále len na prvom šteblíku, nemajte komplexy – aspoň nedostanete závrat.

Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.

Kedykoľvek máte o veci k dispozícii dve protichodné informácie, je treba použiť obe.

Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Očakávané javy nikdy nesplnia očakávanie.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.