Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Chudí samovrahovia po skoku zo strechy mrakodrapu žijú dlhšie.

Vaše sebavedomie sa pod sústredenými pohľadmi vašej manželky a svokry vytráca rýchlosťou, úmernou ich hmotnosti a vzdialenosti.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.

Maliari a politici dokážu najrýchlejšie meniť farby.

Na tom, aby z prachu vesmíru vznikla Zem, pracoval celý vesmír tisícky rokov. Na to, aby sa Zem zmenila na vesmírny prach, stačí jeden hlúpy politik a pár sekúnd.