Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.

Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.

Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.

Omyl je jednou z ciest ako postupovať k cieľu. A vôbec to nemusí byť cesta najdlhšia.

Peniaze môžu k človeku prísť samé, ale k múdrosti už musí prísť človek sám.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.

Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.

V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.