Priemyselná produkcia zostala vo februári na rovnakej úrovni ako minulý rok
11. 4. 2024
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení. Po prepočítaní dlhodobého časového radu údajov z dôvodu prechodu na nové bázické obdobie roka 2021 tak priemyselná produkcia po šiestich mesiacoch nepretržitého rastu medziročne stagnovala. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 0,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení) zaznamenalo medziročne nižší výkon 10, medzi nimi viaceré ťažiskové odvetvia slovenského priemyslu. Napriek tomu sa výkon priemyslu udržal na porovnateľnej úrovni s vlaňajškom.
Výrazne k tomu dopomohol najmä 23,1-percentný rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a tiež takmer 19-percentné zvýšenie vo výrobe elektrických zariadení. V plusových číslach pokračovala druhý mesiac aj výroba potravín, vo februári stúpla medziročne o 7,2 %.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení a tiež viac ako 41-percentný prepad v ťažbe a dobývaní. Dvojciferné zníženie produkcie v medziročnom porovnaní pokračovalo druhý mesiac po sebe aj v ostatnej výrobe a inštalácií strojov (16,3 %) či výrobe počítačových výrobkov (17,6 %). Nižší výkon druhýkrát v tomto roku zaznamenala aj kľúčová výroba dopravných prostriedkov, aktuálny pokles predstavoval 2,2 %.
V súhrne za prvé dva mesiace roka 2024 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 1,7 %. Vyšší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo šesť z celkovo 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení). Najvýznamnejšie výsledok ovplyvňoval takmer štvrtinový (24,1 %) rast v dodávke elektriny a plynu a približne 7-percentné navýšenie vo výrobe kovov. Priemysel brzdila najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá vykázala za prvé dva mesiace 2024 medziročný pokles o 4,1 %.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Rast slovenskej ekonomiky sa tento rok zrýchli na 4 percentá
20. 4. 2018
Medzinárodný menový fond očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta. Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Do ezdravia sú pripojení už takmer všetci lekári, s lekárňami je to horšie
20. 4. 2018
Do elektronického zdravotníctva - ezdravia je aktuálne pripojených 7587 ambulancií a nemocníc. Šéf Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Peter Blaškovitš je s týmto číslom spokojný. "Pripojiteľnosť sa nám po prvom kvartáli ostrej prevádzky podarilo veľmi výrazne posunúť," povedal Blaškovitš v stredu na tlačovej konferencii.
Ezdravie pritom môže v súčasnosti používať 8310 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Čiže sa blížime k cieľu stopercentného pripojenia," uviedol šéf NCZI. Kompetencie zapisovať údaje do ezdravia má v súčasnosti vyše 25.000 zdravotníkov (nie sú započítané sestry), podľa Blaškovitša to tak ale robí necelých 12.300 zdravotníkov. Toto číslo by chcel zvýšiť, po viac ako štvrťroku ho však nepovažuje za prinízke. Potvrdil, že sestry ezdravie v súčasnosti majú problém používať, nejde však podľa Blaškovitša o technický problém, ale legislatívny, čo je vec Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. "Do ezdravia je zapojených 92 percent lekární," povedal Blaškovitš. Priznal, že v tomto čase už očakával 100-percentnú pripojiteľnosť, problémy s tým však podľa neho zväčša majú "iba menšie lekárne". Od začiatku roka sa podľa neho v rámci ezdravia vystavilo viac než 9 miliónov elektronických receptov a viac ako 2,1 milióna odborných záznamov (záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, záznam zo zobrazovacieho vyšetrenia a prepúšťacie správy). Blaškovitš uviedol, že pri prepúšťacích správach je miestami problém. Ambulantní lekári sa podľa neho sťažujú, že nemocnice tieto správy dostatočne nezapisujú do systému, hoci to robiť majú. NCZI tvrdí, že to rieši a jeho pracovníci o tom chodia diskutovať do jednotlivých nemocníc. "Niekde majú nedobre nastavený systém, niekde je chyba v motivácii lekárov," priznal Blaškovitš. Napriek tomu upozorňuje, že mnohí lekári pristupujú k ezdraviu zodpovedne, hoci majú výhrady. Nechce, aby ezdravie stagnovalo, NCZI preto podľa neho bude jeho portfólio rozširovať. NCZI sputilo od apríla opakovaný elektronický recept, ktorý podľa Blaškovitša využijú chronickí pacienti. Lekári by mohli mať tento rok v rámci ezdravia aj prístup k čítaniu laboratórnych výsledkov. "Chystá sa aj služba eobjednávanie, pôjde napríklad o objednávanie sa v rámci doplnkových ordinačných hodín, ktoré by mali byť účinné od budúceho roka," vysvetlil šéf NCZI. Blaškovitš opäť potvrdil, že elektronické zdravotníctvo prejde legislatívnymi zmenami, do medzirezortného pripomienkového konania pôjdu tento rok. NCZI chce odstrániť sankcie vyplývajúce z vedenia elektronickej dokumentácie. "Respektíve pôjde o ich zlúčenie s už existujúcimi sankciami, ktoré vyplývajú z vedenia samotnej zdravotnej dokumentácie," uviedol. Štát takisto plánuje znížiť byrokraciu lekárnikom, ktorí by pri predložení správne predpísaného elektronického receptu už ďalej nemuseli spracovať ani odosielať papierový recept do zdravotných poisťovní. Štát chce stanoviť jasné pravidlá definície pripojiteľnosti zdravotníckeho pracovníka. Elektronické zdravotníctvo sa naostro spustilo tento rok. Prináša elektronickú komunikáciu medzi lekármi, nemocnicami, laboratóriami, lekárňami. Benefity majú spočívať v lepšom predpisovaní liekov, zabrániť by sa malo i duplicitným či fiktívnym vyšetreniam. Doteraz si vyžiadalo 87,8 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu.
Slovenská ekonomika zažije najprudší rast
18. 4. 2018
Medzinárodný menový fond (MMF) očakáva, že tempo rastu slovenskej ekonomiky sa v tomto roku výrazne zrýchli.
MMF vo svojej aktuálnej správe o vyhliadkach svetovej ekonomiky World Economic Outlook počíta v roku 2018 s reálnym zvýšením slovenského hrubého domáceho produktu (HDP) o 4 percentá po 3,4 percenta v roku 2017 a 3,3 percenta v roku 2016. V roku 2019 by mal potom HDP stúpnuť o 4,2 percenta, čo bude v prípade naplnenia predpovede najprudší rast od roku 2010, keď si slovenská ekonomika polepšila o 5 percent. Zrýchliť by sa malo tempo rastu spotrebiteľských cien. MMF očakáva v tomto roku aj budúcom infláciu na úrovni 1,9 percenta po 1,3 percenta vlani.
Export slovenských výrobkov rastie
16. 4. 2018
Okrem spoločnosti Lidl, prostredníctvom ktorej vyváža do zahraničia 43 slovenských dodávateľov, podporujú vývoz domácich produktov aj Kaufland, Tesco či Billa. A to prostredníctvom korporátnych značiek spomínaných reťazcov alebo pod vlastnými značkami výrobcov. Vďaka tomu si napríklad Maďari môžu kúpiť bryndzu či tofu zo Slovenska, Rakúšania pochutnať na našich syroch a Česi na domácich salámach či mliečnych výrobkoch.
Za posledný rok narástol export slovenských výrobcov prostredníctvom diskontného reťazca Lidl o 45 miliónov eur, čo predstavuje 20-percentný rast. Vyváža sa do desiatich krajín, medzi ktorými sú Česko, Maďarsko, Litva, Poľsko, ale aj Nemecko, Chorvátsko a Slovinsko. Medzi najväčších vývozcov patria značky Tatranská mliekareň, Agro Tami alebo výrobca papierovej hygieny SHP Harmanec. „Spoločnosť Lidl ako obchodný partner s jeho objemom predaja, čo sa týka exportu, patrí do top desiatky našich odberateľov,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ a člen Predstavenstva Tatranskej mliekarne.