Priemyselná produkcia zostala vo februári na rovnakej úrovni ako minulý rok
11. 4. 2024
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení. Po prepočítaní dlhodobého časového radu údajov z dôvodu prechodu na nové bázické obdobie roka 2021 tak priemyselná produkcia po šiestich mesiacoch nepretržitého rastu medziročne stagnovala. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 0,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení) zaznamenalo medziročne nižší výkon 10, medzi nimi viaceré ťažiskové odvetvia slovenského priemyslu. Napriek tomu sa výkon priemyslu udržal na porovnateľnej úrovni s vlaňajškom.
Výrazne k tomu dopomohol najmä 23,1-percentný rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a tiež takmer 19-percentné zvýšenie vo výrobe elektrických zariadení. V plusových číslach pokračovala druhý mesiac aj výroba potravín, vo februári stúpla medziročne o 7,2 %.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení a tiež viac ako 41-percentný prepad v ťažbe a dobývaní. Dvojciferné zníženie produkcie v medziročnom porovnaní pokračovalo druhý mesiac po sebe aj v ostatnej výrobe a inštalácií strojov (16,3 %) či výrobe počítačových výrobkov (17,6 %). Nižší výkon druhýkrát v tomto roku zaznamenala aj kľúčová výroba dopravných prostriedkov, aktuálny pokles predstavoval 2,2 %.
V súhrne za prvé dva mesiace roka 2024 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 1,7 %. Vyšší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo šesť z celkovo 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení). Najvýznamnejšie výsledok ovplyvňoval takmer štvrtinový (24,1 %) rast v dodávke elektriny a plynu a približne 7-percentné navýšenie vo výrobe kovov. Priemysel brzdila najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá vykázala za prvé dva mesiace 2024 medziročný pokles o 4,1 %.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Budúci rok budeme predsedať ministerskej rade OECD
5. 6. 2018
Slovensko bude v roku 2019 predsedať ministerskej rade Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Rozhodli o tom predstavitelia členských krajín OECD na poslednom ministerskom zasadnutí v Paríži. Slovensko tak podľa Ministerstva financií (MF) SR bude viesť zoskupenie 37 ekonomicky najrozvinutejších a najsilnejších krajín sveta. SR bude budúci rok predsedať aj Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Zasadnutie ministerskej rady OECD je podľa rezortu financií najdôležitejšou výročnou udalosťou, na ktorej sa zúčastňujú ministri financií, hospodárstva, zahraničných vecí a ďalší ministri členských krajín OECD. "Je to veľká vec a prestíž pre našu krajinu. Mám z toho radosť. Odzrkadľuje to medzinárodnú reputáciu Slovenska a dlhoročnú prácu veľkého tímu ľudí pracujúcich či už priamo v OECD, pri OECD, alebo s OECD," skonštatoval podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír (Smer-SD). Témami diskusií ministerskej rady sú pozitíva aj negatíva, ktoré prináša globalizácia ekonomiky, boj proti daňovým podvodom, administratívna spolupráca v oblasti daní či potreba zmeny rôznych foriem financovania v hospodárskej aj sociálnej oblasti. "Predsedať ministerskej rade OECD je pre každú krajinu veľká česť a uznanie na medzinárodnej úrovni. Slovensko si získalo rešpekt a dostaneme príležitosť otvoriť dôležité ekonomické témy," zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Tento rok je predsedajúcou krajinou Francúzsko a spolupredsedajúcimi sú Lotyšsko a Nový Zéland. OECD je medzivládna organizácia, ktorá poskytuje členským štátom priestor na odborné diskusie o hospodárskych politikách, ktoré sa týkajú najmä udržateľného hospodárskeho rastu, zamestnanosti a životného prostredia. Jednou z hlavných činností organizácie je vypracovávanie odborných štúdií, štatistík o hlavných ekonomických ukazovateľoch a hĺbkové audity jednotlivých krajín.
Rozdiely medzi slovenskými regiónmi sa znižujú. Prispeli k tomu dobré ekonomické časy
5. 6. 2018
Pozitívny vývoj ekonomiky na Slovensku sa podpisuje aj pod znižovanie regionálnych rozdielov. Viditeľné je to napríklad pri vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa, či vývoji miery nezamestnanosti. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS), ktorí sledovali ekonomické rozdiely.
Obdobie rokov 2013 až 2017 bolo charakteristické zlepšujúcou sa ekonomickou kondíciou krajiny, čo sa podpísalo aj pod zmenšovanie regionálnych rozdielov. "Výrazné regionálne rozdiely nie sú z pohľadu ekonomickej efektívnosti žiadaným javom. Vysoká miera nezamestnanosti v jednom regióne a nedostatok pracovnej sily v inom môžu priniesť neefektívne využívanie zdrojov v ekonomike," vysvetľujú analytici NBS, ktorí sa pozreli na viacero faktorov, ktoré znižovanie rozdielov potvrdzujú. "Slovenské kraje sa k sebe ekonomicky približujú v čase oživenia. Dobrá kondícia ekonomiky prináša zbližovanie krajov," skonštatovali analytici NBS. Medzi ekonomicky najvyspelejšími regiónmi sa pravidelne objavuje Bratislavský kraj a značne vyčnieva aj nad ostatnými slovenskými krajmi. Objem HDP na obyvateľa v ňom bol v roku 2016 skoro štvornásobne vyšší ako v Prešovskom kraji. Tento rozdiel sa ale v čase zmenšil. "Podobný vývoj zaznamenali i ostatné kraje, keď rast ich produktu na obyvateľa bol kumulatívne v rokoch 2013-2016 rýchlejší, než rast v Bratislavskom kraji. Porovnanie HDP na obyvateľa za jednotlivé kraje ukazuje, že sa rozdiely medzi nimi zmenšujú, čo prispieva k ich približovaniu," uviedli analytici NBS. Najmenej nezamestnaných je v Bratislave.Stieranie rozdielov badať aj na trhu práce. Dlhodobo je najmenej nezamestnaných v okolí Bratislavy, naopak najviac v Prešovskom kraji. Vlani sa miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji v porovnaní s rokom 2013 znížila o 2,5 percentuálneho bodu (p.b.), kým v regiónoch s tradične najvyššou mierou nezamestnanosti klesla o 8,6 p.b. "Je evidentné, že evidovaná miera nezamestnanosti klesla v Bratislavskom kraji pomalšie ako v ostatných krajoch, v dôsledku čoho sa regionálne rozdiely znižovali," priblížili analytici NBS. Kraje sa k sebe približovali aj z hľadiska miezd. "V každom z krajov, kumulatívne za obdobie rokov 2013 až 2017, vzrástla priemerná mzda aspoň tak rýchlo ako v Bratislavskom kraji, respektíve rýchlejšie," tvrdia analytici. Približovanie vidieť aj pri vývoji reálneho príjmu na obyvateľa. Napríklad v 4. kvartáli 2013 dosahoval reálny príjem na obyvateľa v Bratislavskom kraji 140 percent slovenského priemeru, pričom najnižší bol opäť v Prešovskom kraji, a to na 71 percent slovenského priemeru. "V 4. kvartáli 2017 však v Bratislavskom kraji dosiahol hodnotu 131 percent slovenského priemeru a hodnota za Prešovský kraj sa zvýšila na 73 percent. Horná i dolná hranica sa v sledovanom období približovali k priemeru," uviedli analytici s tým, že kraje sa k sebe priblížili aj mierou nezamestnanosti.
Naši farmári prídu o dvesto miliónov
4. 6. 2018
Kým na aktuálne programové obdobie vyčlenila pre slovenských farmárov Európska komisia 4,6 miliardy eur, v budúcom období to bude o dvesto miliónov menej. Ide síce o zníženie, to sa však dotklo aj iných krajín. Nemecko, ktoré patrí k najväčším poberateľom, príde napríklad o tri miliardy. Vyplýva to z nového plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2021 až 2027, ktorý predstavila Európska komisia a prináša viacero zmien.
Zmeny zasiahnu aj priame platby, ktoré boli na Slovensku spojené s viacerými kauzami. Po novom bude môcť jeden farmár prijať maximálne 60-tisíc eur ročne a malí a strední poľnohospodári dostanú za hektár viac ako tí veľkí. Dve percentá zo sumy určenej na tieto dotácie budú musieť ísť mladým farmárom. Taktiež by sa mala vo všeobecnosti znížiť byrokracia a krajiny by mali mať väčšie slovo v tom,
Národná banka Slovenska skrotí rast úverov
1. 6. 2018
Domácnosti sú kľúčovým ťahúňom našej ekonomiky, a to vďaka ich spotrebe. Ukazuje sa však, že sú zároveň aj najväčším rizikom. Ich zadlženosť totiž neustále stúpa, čo ohrozuje finančnú stabilitu. Len za posledných šesť rokov narástlo zadlženie domácností o sto percent, čo je s veľkým náskokom najviac z Európskej únie. Národná banka Slovenska sa preto rozhodla vydať nové opatrenia, ktoré by mali toto tempo mierne utlmiť.
Ako totiž upozorňuje Správa o finančnej stabilite, ktorú včera banka zverejnila, dlhodobý rast zadlženosti domácností vedie k nárastu ich zraniteľnosti pri prípadnom zhoršení ekonomického vývoja. Podľa dokumentu je u nás toto riziko ešte výraznejšie, keďže náš vývoj býva pomerne volatilný. Ďalším problémom je, že úrokové sadzby sú historicky nízke a splatnosti dlhé, a preto je iba malý priestor na prípadnú úpravu splátkového kalendára.