Priemyselná produkcia v SR v júli medziročne poklesla o 5,3 %
13. 9. 2023
Bol to už piaty mesiac od začiatku roka s pomalším medziročným výkonom. Medzimesačne (oproti júnu 2023) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,6 %. Bilanciu prvého prázdninového mesiaca ovplyvnili celozávodné dovolenky niektorých veľkých podnikov. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Priemysel pred hlbším prepadom chránili dynamicky sa rozvíjajúce odvetvia, najmä rast vo výrobe koksu a ropných produktov o 27,5 % (príspevok +0,75 p. b.) ovplyvnený bázickým efektom minuloročnej nižšej základne, potom aj medziročne vyššia výroba elektrických zariadení o 7 % (príspevok +0,57 p. b.) a tiež mierny rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3,8 % (príspevok +0,39 p. b.). V súhrne za sedem mesiacov roka 2023 priemyselná produkcia medziročne klesla o 2 %. Z celkovo 15 odvetví malo medziročne nižší výkon stále 10. Najvýznamnejší pokles bol vo výrobe z gumy a plastu o 10,8 % (príspevok -1,14 p. b.) a tiež štvrtinový pokles vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov (pokles o 27,4 % s príspevkom -0,61 p. b.) či takmer 15-percentný pokles vo výrobe drevených a papierových výrobkov (príspevok -0,49 p. b.). V mínuse bola aj podielovo významná energetika. Naopak, v súhrne najpozitívnejší vplyv mal rast výroby dopravných prostriedkov a tiež vo výrobe elektrických zariadení.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky súperia o udržanie vkladov
6. 12. 2009
V snahe získať či udržať si vklady, ktoré si ľudia uložili v peňažných domoch pred januárovým zavedením eura ponúkajú niektoré slovenské banky rôzne výhody. Vyšší úrok, rôzne bonusy či nulové poplatky.
Väčšine vkladov, ktorými si Slováci chceli zabezpečiť pohodlné a bezplatné prevedenie korunovej na eurovú hotovosť, končí viazanosť v týchto týždňoch.
V poslednom štvrťroku vlaňajšieho roku Slováci vložili do bánk rekordných 104,37 miliardy korún (3,45 miliardy €). Tri štvrtiny z toho tvorili vklady s viazanosťou na jeden rok.
Ekonomika Slovenska dosiahla druhý najväčší rast v únii
3. 12. 2009
V treťom štvrťroku tohto roka hospodárstvo eurozóny medzikvartálne vzrástlo o 0,4 % a ekonomika celej Európskej únie sa zväčšila o 0,3 %. Ekonomika Slovenska bola druhá.
V rámci členských krajín EÚ, ktorých údaje o vývoji hrubého domáceho produktu (HDP) sú k dispozícii, dosiahla ekonomika Slovenska druhý najväčší rast a medzikvartálne sa zvýšila o 1,6 %.
Najväčší medzikvartálny rast (6,1 %) zaznamenala Litva. Najviac (o 2,8 %) sa zmenšila ekonomika Estónska. Vplýva to z údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.
Taiwanská spoločnosť AU Optronics zamestná Slovákov
2. 12. 2009
Dlhoočakávaná investícia je potvrdená. Vďaka nej sa má zamestnať tisíce Slovákov. Taiwanská spoločnosť AU Optronics, ktorá vybuduje závod na Považí, tu preinvestuje celkovo 191,3 milióna €, vytvorí 1 300 priamych pracovných miest a ďalších dvetisíc nepriamych.
S výstavbou sa začne v prvom kvartáli 2010, brány závody sa otvoria o rok neskôr. Spoločnosť je tretím najväčším výrobcom obrazoviek a displejov z tekutých kryštálov na svete. Prezident taiwanskej spoločnosti nevylučuje, že časom by v tomto závode mohol vzniknúť výskum a vývoj.
Pre investorov bolo najväčším lákadlom členstvo v eurozóne a poloha Slovenska.
Priemerná mesačná mzda v závode by mala byť zhruba 838 €.
Celosvetové problémy súčasnosti – chudoba, choroba a životné prostredie
2. 12. 2009
Sedem z desiatich Slovákov je toho názoru, že ochrana životného prostredia môže pozitívne vplývať na európsku ekonomiku. Chudobu Slováci považujú za najväčší a najvážnejší celosvetový problém súčasnosti. Na druhé miesto v rebríčku zaradili Slováci problém šírenia infekčnej choroby a na tretie miesto posunuli klimatické zmeny.
Špeciálny prieskum Eurobarometer krátko pred Konferenciou OSN o klimatických zmenách v Kodani zverejnila Európska komisia. Prieskum mapuje postoj Europánov ku klimatickým zmenám.
Z prieskumu vyplýva, že klimatické zmeny sú jeden z troch najvážnejších celosvetových problémov, a že najväčšie obavy u Európanov vyvoláva v súčasnosti chudoba a nedostatok jedla a pitnej vody. Asi 45 % Slovákov si myslí, že Únia robí v tomto boji dosť, na rozdiel od vlády a miestnych orgánov (po 33 %) a 31 % Slovákov si myslí, že oni sami bojujú proti klimatickým zmenám dostatočne.
Slovensko (76 %), spolu so Slovinskom (83 %), Gréckom (78 %) a Rakúskom (77 %) je na čele rebríčka krajín, ktoré tvrdia, že s problematikou vážnosti klimatických zmien sa nepreháňa. Európsky priemer je 64 %.
Najrozšírenejšou aktivitou Slovákov zameranou na boj proti klimatickým zmenám je triedenie odpadu na recyklovanie (72 %), znižovanie spotreby energie (68 % ) a znižovanie spotreby vody (60 %). Napriek pomerne vysokému percentu je to oproti predchádzajúcemu prieskumu pokles. O desať percentuálnych bodov menej Slovákov triedi odpad a o trinásť percentuálnych bodov menej z nich šetrí vodu.