Priemyselná produkcia v SR v júli medziročne poklesla o 5,3 %
13. 9. 2023
Bol to už piaty mesiac od začiatku roka s pomalším medziročným výkonom. Medzimesačne (oproti júnu 2023) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,6 %. Bilanciu prvého prázdninového mesiaca ovplyvnili celozávodné dovolenky niektorých veľkých podnikov. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Priemysel pred hlbším prepadom chránili dynamicky sa rozvíjajúce odvetvia, najmä rast vo výrobe koksu a ropných produktov o 27,5 % (príspevok +0,75 p. b.) ovplyvnený bázickým efektom minuloročnej nižšej základne, potom aj medziročne vyššia výroba elektrických zariadení o 7 % (príspevok +0,57 p. b.) a tiež mierny rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3,8 % (príspevok +0,39 p. b.). V súhrne za sedem mesiacov roka 2023 priemyselná produkcia medziročne klesla o 2 %. Z celkovo 15 odvetví malo medziročne nižší výkon stále 10. Najvýznamnejší pokles bol vo výrobe z gumy a plastu o 10,8 % (príspevok -1,14 p. b.) a tiež štvrtinový pokles vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov (pokles o 27,4 % s príspevkom -0,61 p. b.) či takmer 15-percentný pokles vo výrobe drevených a papierových výrobkov (príspevok -0,49 p. b.). V mínuse bola aj podielovo významná energetika. Naopak, v súhrne najpozitívnejší vplyv mal rast výroby dopravných prostriedkov a tiež vo výrobe elektrických zariadení.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
14. 12. 2017
Ceny energií stúpajú. O vplyve na výšku účtu a možnostiach úspor hovorí Marian Ponechal, vedúci propozícií a analýz ZSE Energia. Aký vývoj cien elektriny predpokladáte v nasledujúcom období?
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5 ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast. Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať najmä v dôsledku vysokých cien uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu. To znamená, že môžeme očakávať nárast cien aj na faktúrach za elektrinu? Cena samotnej elektriny ale nie je jediným vstupom, ktorý ovplyvňuje konečnú sumu na faktúre za elektrinu, dokonca nemusí byť ani najdôležitejším, keďže samotná cena elektriny tvorí len tridsať až štyridsať percent z celkovej ceny, ktorú platíme. Správnym nastavením možno usporiť na fixných poplatkoch. Pokiaľ sa rozprávame o vyššom objeme ročného odberu, napríklad o segmente podnikateľov a organizácií, väčšina z nich má dnes už nainštalované inteligentné merače, smartmetre, ktoré umožňujú priebežne sledovať spotrebu a tiež optimalizovať náklady. Na základe týchto údajov sa dá, napríklad, správne nastaviť maximálna rezervovaná kapacita, či nainštalovať systém na kompenzáciu účinníka, ktorý eliminuje prirážky za jeho nedodržanie v predpísanej tolerancii. Podnikatelia teda môžu na základe dát z priebehového merania a následných opatrení ušetriť často významné percento nákladov na energie. Ako by teda mal zákazník postupovať? Je zrejmé, že väčšina predovšetkým menších firiem sa v tejto téme detailne neorientuje, keďže ide o zložitú problematiku. Je preto dôležité, aby mali kompetentného partnera s dostatočnými odbornými znalosťami, ktorý dokáže poradiť opatrenia, prinášajúce reálne zníženie celkovej fakturovanej sumy. Napríklad v rámci energetického auditu možno zákazníkom vyhodnotiť spotrebu nielen elektriny, ale aj plynu, tepla, vody a navrhnúť komplexné energetické opatrenia spolu s prepočtom ich ekonomickej návratnosti a prioritizáciou investícií.
Sociálna poisťovňa má hospodáriť bez pomoci štátu už o dva roky
14. 12. 2017
Celkové príjmy Sociálnej poisťovne by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur. Sociálna poisťovňa (SP) by mala budúci rok na zabezpečenie svojej platobnej schopnosti dostať zo štátneho rozpočtu 255,4 miliónov eur.Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 s rozpočtovým výhľadom do roku 2020, ktorý v stredu schválila Národná rada.
Do druhého dôchodkového piliera by pritom mala budúci rok poisťovňa odviesť 618,4 miliónov eur. V roku 2019 by mal štát pomôcť poisťovni sumou 117,7 miliónov eur, pričom na účty sporiteľov v druhom pilieri by malo smerovať 688,1 miliónov eur. V roku 2020 by už štát nemal poskytnúť poisťovni žiadnu finančnú pomoc, hoci do sporivého piliera by malo odísť 765 miliónov eur.
Príjmy a výdavky poisťovneCelkové príjmy SP by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur, z toho 515 miliónov eur by mal tvoriť tohtoročný prebytok poisťovne.Príjmy poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívnych osôb by mali budúci rok predstavovať takmer 7,22 miliardy eur, príjmy z dlžného poistného 209,5 miliónov eur a príjmy z poistného od štátu 276,1 miliónov eur.Celkové výdavky poisťovne na rok 2018 by mali tvoriť 7,99 miliárd eur. Na dôchodkové dávky by mala poisťovňa vynaložiť 7,05 miliárd eur a na nemocenské dávky by malo ísť 604,2 miliónov eur.Výdavky na dávky v nezamestnanosti by mali dosiahnuť 162,9 miliónov eur a pri úrazových dávkach ráta rozpočet poisťovne s výdavkami v sume 50,6 miliónov eur.
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
13. 12. 2017
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5-ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast.
Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Rastú nielen ceny forwardov, ale aj spotové ceny. Príčin pre tento vývoj je viacero. Môžeme medzi ne zaradiť studené počasie zo začiatku roka 2017 i problémy s výrobou vo viacerých francúzskych jadrových reaktoroch, ktoré zvýšili dopyt po elektrine z uhlia a plynu. Rovnaký efekt mala masívna odstávka jadrových elektrární v Ázii po zemetrasení v Južnej Kórei (september 2016). Ďalším faktorom bolo sucho v oblasti Škandinávie a južnej Európy počas roka 2017, čo spôsobilo nižšiu produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov (vodné elektrárne) a zároveň teplé počasie na juhu zvýšilo spotrebu elektriny v dôsledku používania klimatizačných zariadení. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať. Príčinou sú najmä rastúce ceny uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu.
Bratislava chce vďaka vlakom predísť kolapsu
11. 12. 2017
Od nedele začnú Slováci jazdiť vlakmi po novom. Vstúpi totiž do platnosti nový cestovný poriadok, ktorý okrem rýchlejších vlakov na trase do Žiliny prinesie najväčšiu zmenu obyvateľom Bratislavy a blízkeho okolia. „Veríme, že práve lepšie využitie železnice zlepší zlú dopravnú situáciu, ktorú v Bratislave máme,“ uviedol riaditeľ Železničnej spoločnosti Filip Hlubocký.
Hlavnou novinkou je pravdepodobne obnovenie vlakového spojenia medzi hlavným mestom a Rajkou, maďarskou obcou, v ktorej žije 2 500 Slovákov. Nový spoj bude premávať medzi stanicou v Petržalke a Hegyeshalomom, stáť bude v už spomínanej Rajke a na železničnej stanici v Rusovciach. Vlakové spojenie by malo odľahčiť premávku medzi Petržalkou a obcami na juhovýchod od Bratislavy. „Ide predovšetkým o to, aby obyvatelia, ktorí sa nasťahovali do maďarských obcí, začali využívať tento spôsob dopravy. Tak by nechali autá doma, a to vrátane tých, ktoré u nás nechajú zaparkované,“ hovorí zástupca starostu Rusoviec Radovan Jenčík. Podľa neho je každodenná realita taká, že vodiči strávia v rannej zápche aj 20 minút, kým sa vôbec dostanú z Rusoviec.