Priemyselná produkcia v SR v júli medziročne poklesla o 5,3 %
13. 9. 2023
Bol to už piaty mesiac od začiatku roka s pomalším medziročným výkonom. Medzimesačne (oproti júnu 2023) po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia znížila o 2,6 %. Bilanciu prvého prázdninového mesiaca ovplyvnili celozávodné dovolenky niektorých veľkých podnikov. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Priemysel pred hlbším prepadom chránili dynamicky sa rozvíjajúce odvetvia, najmä rast vo výrobe koksu a ropných produktov o 27,5 % (príspevok +0,75 p. b.) ovplyvnený bázickým efektom minuloročnej nižšej základne, potom aj medziročne vyššia výroba elektrických zariadení o 7 % (príspevok +0,57 p. b.) a tiež mierny rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 3,8 % (príspevok +0,39 p. b.). V súhrne za sedem mesiacov roka 2023 priemyselná produkcia medziročne klesla o 2 %. Z celkovo 15 odvetví malo medziročne nižší výkon stále 10. Najvýznamnejší pokles bol vo výrobe z gumy a plastu o 10,8 % (príspevok -1,14 p. b.) a tiež štvrtinový pokles vo výrobe počítačových, elektronických a optických výrobkov (pokles o 27,4 % s príspevkom -0,61 p. b.) či takmer 15-percentný pokles vo výrobe drevených a papierových výrobkov (príspevok -0,49 p. b.). V mínuse bola aj podielovo významná energetika. Naopak, v súhrne najpozitívnejší vplyv mal rast výroby dopravných prostriedkov a tiež vo výrobe elektrických zariadení.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Národná banka sprísňuje podmienky hypoték, na úvery bude treba zarábať viac
15. 12. 2017
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie. BRATISLAVA. Získať hypotekárny úver na bývanie je čoraz zložitejšie. Národná banka Slovenska (NBS) totiž pravidelne sprísňuje podmienky. Reguluje tak nielen trh, ale snaží sa tiež zabrániť prasknutiu úverovej bubliny. Na rovnakú výšku úveru ako v roku 2017 bude treba od januára zarábať viac.
Zadlženosť obyvateľstva prudko rastie, a tak sa Slováci musia od nového roka pripraviť na viacero zmien. Istým spôsobom za to môžu aj nízke úrokové sadzby. V oblasti hypotekárnych úverov bude musieť žiadateľ disponovať väčším objemom vlastných finančných prostriedkov. Klientovi bude musieť po sčítaní splátok úverov (aj v rámci žiadaného), životného minima za všetky zainteresované osoby a vyživované deti ešte ostať rezerva vo výške 20 percent. Naďalej sa bude zohľadňovať tiež dvojpercentný potenciálny rast úrokových sadzieb.Mladých podporia daňovým bonusom "Veľkú zmenu podstúpia aj úvery pre mladých. Kým po starom mali mladí po splnení podmienok na úvere bonifikáciu z úrokovej sadzby vo výške 3 percent počas prvých piatich rokov, čo im v priemere ušetrilo až do 5000 eur, po novom bude úspora do maximálnej sumy 2000 eur," tvrdí Matej Berenčík zo spoločnosti DELUVIS. Podľa neho mladí žiadatelia budú musieť čeliť aj vyššej byrokracii. Podpora pre mladých bude mať formu daňového bonusu. Výška bonusu bude maximálne 50 % zo zaplatených úrokov s horným limitom 400 eur za jedno zdaňovacie obdobie. V praxi si tak budú môcť mladí žiadatelia uplatniť daňový bonus až v roku 2019. Viac ľudí nespláca Spomínané nízke úrokové sadzby spôsobili zvýšený záujem o úvery, nielen o hypotekárne. V druhom rade stúplo percento tých nesplácaných. Vyššie percento nesplácaných úverov je v priamom kontraste so súčasnou pozitívnou ekonomickou situáciou ako najnižšia nezamestnanosť, nízke úrokové sadzby či konkurenčný boj finančných domov. Dôsledkom je sprísnenie podmienok, ktoré boli podľa NBS doteraz neprimerane voľné. "Zmeny sa preto dotknú aj spotrebných úverov. Tie budú rovnako menej dostupné ako hypotekárne úvery. V tomto prípade sa tiež bude prihliadať na dvadsaťpercentnú rezervu," vysvetľuje Berenčík.
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
14. 12. 2017
Ceny energií stúpajú. O vplyve na výšku účtu a možnostiach úspor hovorí Marian Ponechal, vedúci propozícií a analýz ZSE Energia. Aký vývoj cien elektriny predpokladáte v nasledujúcom období?
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5 ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast. Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať najmä v dôsledku vysokých cien uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu. To znamená, že môžeme očakávať nárast cien aj na faktúrach za elektrinu? Cena samotnej elektriny ale nie je jediným vstupom, ktorý ovplyvňuje konečnú sumu na faktúre za elektrinu, dokonca nemusí byť ani najdôležitejším, keďže samotná cena elektriny tvorí len tridsať až štyridsať percent z celkovej ceny, ktorú platíme. Správnym nastavením možno usporiť na fixných poplatkoch. Pokiaľ sa rozprávame o vyššom objeme ročného odberu, napríklad o segmente podnikateľov a organizácií, väčšina z nich má dnes už nainštalované inteligentné merače, smartmetre, ktoré umožňujú priebežne sledovať spotrebu a tiež optimalizovať náklady. Na základe týchto údajov sa dá, napríklad, správne nastaviť maximálna rezervovaná kapacita, či nainštalovať systém na kompenzáciu účinníka, ktorý eliminuje prirážky za jeho nedodržanie v predpísanej tolerancii. Podnikatelia teda môžu na základe dát z priebehového merania a následných opatrení ušetriť často významné percento nákladov na energie. Ako by teda mal zákazník postupovať? Je zrejmé, že väčšina predovšetkým menších firiem sa v tejto téme detailne neorientuje, keďže ide o zložitú problematiku. Je preto dôležité, aby mali kompetentného partnera s dostatočnými odbornými znalosťami, ktorý dokáže poradiť opatrenia, prinášajúce reálne zníženie celkovej fakturovanej sumy. Napríklad v rámci energetického auditu možno zákazníkom vyhodnotiť spotrebu nielen elektriny, ale aj plynu, tepla, vody a navrhnúť komplexné energetické opatrenia spolu s prepočtom ich ekonomickej návratnosti a prioritizáciou investícií.
Sociálna poisťovňa má hospodáriť bez pomoci štátu už o dva roky
14. 12. 2017
Celkové príjmy Sociálnej poisťovne by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur. Sociálna poisťovňa (SP) by mala budúci rok na zabezpečenie svojej platobnej schopnosti dostať zo štátneho rozpočtu 255,4 miliónov eur.Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 s rozpočtovým výhľadom do roku 2020, ktorý v stredu schválila Národná rada.
Do druhého dôchodkového piliera by pritom mala budúci rok poisťovňa odviesť 618,4 miliónov eur. V roku 2019 by mal štát pomôcť poisťovni sumou 117,7 miliónov eur, pričom na účty sporiteľov v druhom pilieri by malo smerovať 688,1 miliónov eur. V roku 2020 by už štát nemal poskytnúť poisťovni žiadnu finančnú pomoc, hoci do sporivého piliera by malo odísť 765 miliónov eur.
Príjmy a výdavky poisťovneCelkové príjmy SP by mali v budúcom roku dosiahnuť 8,51 miliárd eur, z toho 515 miliónov eur by mal tvoriť tohtoročný prebytok poisťovne.Príjmy poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívnych osôb by mali budúci rok predstavovať takmer 7,22 miliardy eur, príjmy z dlžného poistného 209,5 miliónov eur a príjmy z poistného od štátu 276,1 miliónov eur.Celkové výdavky poisťovne na rok 2018 by mali tvoriť 7,99 miliárd eur. Na dôchodkové dávky by mala poisťovňa vynaložiť 7,05 miliárd eur a na nemocenské dávky by malo ísť 604,2 miliónov eur.Výdavky na dávky v nezamestnanosti by mali dosiahnuť 162,9 miliónov eur a pri úrazových dávkach ráta rozpočet poisťovne s výdavkami v sume 50,6 miliónov eur.
Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
13. 12. 2017
Do polovice roku 2016 sme boli svedkami viac ako 5-ročného trendu poklesu cien energií na svetových burzách. Druhá polovica roku 2016 i vývoj v roku 2017 však ukázal, že tento trend je minulosťou. Ceny zaznamenávajú postupný nárast.
Cena silovej elektriny na burze medzi rokmi 2016 a 2017 stúpla o 18 %. Rastú nielen ceny forwardov, ale aj spotové ceny. Príčin pre tento vývoj je viacero. Môžeme medzi ne zaradiť studené počasie zo začiatku roka 2017 i problémy s výrobou vo viacerých francúzskych jadrových reaktoroch, ktoré zvýšili dopyt po elektrine z uhlia a plynu. Rovnaký efekt mala masívna odstávka jadrových elektrární v Ázii po zemetrasení v Južnej Kórei (september 2016). Ďalším faktorom bolo sucho v oblasti Škandinávie a južnej Európy počas roka 2017, čo spôsobilo nižšiu produkciu elektriny z obnoviteľných zdrojov (vodné elektrárne) a zároveň teplé počasie na juhu zvýšilo spotrebu elektriny v dôsledku používania klimatizačných zariadení. Predpokladáme, že tento vývoj bude s ohľadom na geopolitickú a ekonomickú situáciu pokračovať. Príčinou sú najmä rastúce ceny uhlia. Rovnaká situácia je aj pri zemnom plyne, ktorý je momentálne mimo centra záujmu. Ide o globálne trendy, ktoré nemožno ovplyvniť, ale treba sa zamerať na to, ako optimalizovať spotrebu.