Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zdravotníctvu chýbajú peniaze
28. 3. 2019
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) verí, že Ministerstvo financií (MF) SR nenechá slovenské nemocnice padnúť. Oba rezorty aktuálne rokujú o potrebe dofinancovania slovenského zdravotníctva. Šéfka rezortu zdravotníctva to potvrdila pre TASR.
"Avizovala som, že rokujeme s ministerstvom financií v oblasti dofinancovania zdravotníctva. Rozpočet na rok 2019 nepočítal s rekreačnými poukazmi, na ktoré zamestnanci v našich zdravotníckych zariadeniach majú nárok. Sú im poskytnuté, avšak musíme dofinancovať náš rezort," uviedla. Podľa Kalavskej poukazy veľkým problémom nie sú. Rekreačné poukazy, na ktoré má veľká časť zdravotníckych pracovníkov nárok od januára, v súčasnosti nemocnica vyplatí podľa ministerky na vrub iných výdavkov. Oba rezorty o presnej sume ešte diskutujú. Na chýbajúce peniaze upozornila aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). "Výsledkom všetkých predchádzajúcich rokovaní ANS so zdravotnými poisťovňami o zohľadnení finančných požiadaviek na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 pre nemocnice združené v ANS je, že napriek skutočnosti, že máme rôzne typy ponúk, ako vykryť sociálny balíček a rekreačné poukazy, ostáva nedoriešený spoločný menovateľ, a to je potreba dofinancovania rezortu," informoval o tom riaditeľ Kancelárie ANS Miroslav Valaštík.
Pripravované zmeny v stavebnom zákone
27. 3. 2019
Cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia.
S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Výdavky Slovenska na sociálnu ochranu nedosahujú priemer Európskej únie
25. 3. 2019
Výdavky na sociálnu ochranu na Slovensku v roku 2017 boli na úrovni 14,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nedosahovali priemer eurozóny, ktorý predstavoval 19,8 percenta HDP, ani priemer celej Európskej únie, a to 18,8 percenta HDP. V rámci susedných krajín výrazne viac ako Slovensko na sociálnu ochranu vynakladá Rakúsko (20,5 percenta HDP v roku 2017), ale pred nami je aj Poľsko (16,4 percenta).
Maďarsko na sociálnu ochranu v roku 2017 dalo 14 percent HDP a Česká republika 12 percent. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostatu. Na sociálnu ochranu starých ľudí Slovensko v roku 2017 podľa údajov Eurostatu vynaložilo 7,8 percenta HDP, čo bolo tiež menej ako v Rakúsku (12,5 percenta), ale aj v porovnaní s Poľskom (deväť percent). Výdavky Česka v tejto oblasti boli vo výške 7,3 percenta HDP a v Maďarsku na úrovni sedem percent. Na zdravotníctvo na Slovensku smerovalo 7,1 percenta HDP, pričom v Rakúsku to bolo 8,2 percenta a v Českej republike 7,5 percenta. Za nami zaostali Maďari (4,8 percenta) a Poliaci (4,7 percenta). Slovensko však zo svojho HDP v porovnaní so susedmi najviac dáva na sociálnu ochranu chorých a hendikepovaných, v roku 2017 to bolo 2,9 percenta. Za nami boli Maďari (2,6 percenta), Poliaci (2,4 percenta), Česi (2,1 percenta) a Rakúšania (1,8 percenta). Slovenské výdavky na vzdelávanie v porovnaní so susedným členmi Európskej únie boli v roku 2017 v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšie, a to na úrovni 3,8 percenta. Najviac zo susedov do vzdelávania investovali Maďari (5,1 percenta), nasledovali Poliaci (4,9 percenta), Rakúšania (4,8 percenta) a Česi (4,6 percenta).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Vo februári na Slovensku klesla nezamestnanosť, blíži sa k piatim percentám
25. 3. 2019
Nezamestnanosť medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku vo februári tohto roka dosiahla úroveň 5,16 percenta. Medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu (p. b.), medziročne sa znížila o 0,56 p. b. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Vo februári 2019 bol medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný vo všetkých krajoch, najvýraznejší bol v Košickom kraji. "Po istej stagnácii v januári 2019 bol mesiac február už tradičný. Zaznamenali sme pokles nezamestnanosti a, naopak, stúpla zamestnanosť," skonštatoval minister práce Ján Richter (Smer). Do konca roka 2019 by podľa neho mohla nezamestnanosť ešte klesať. "Verím v pokles, ale nie už tak razantný ako v minulom roku. V niektorých okresoch, kde je nezamestnanosť okolo dvoch percent, bude veľmi ťažké zabezpečovať požiadavky zamestnávateľov," dodal Richter. Úrady práce evidovali na konci februára 141 432 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. V porovnaní s januárom ide o pokles o 2 798 ľudí. Medziročne počet uchádzačov, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce, klesol o 17 012 osôb. Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o prácu, a to vrátane ľudí na "péenke" alebo na absolventskej praxi, dosiahla minulý mesiac 6,35 percenta. Medzimesačne to znamenalo zníženie o 0,07 percentuálneho bodu, medziročne to bolo menej o 0,62 percentuálneho bodu. Celkový počet evidovaných uchádzačov o prácu predstavoval na konci februára tohto roka 174 028 osôb. Medzimesačne to bol pokles o 2 148 osôb, v porovnaní s februárom vlaňajška je to menej o 19 293 ľudí.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)