Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Lekárska posudková činnosť
1. 8. 2019
Jednou zo zmien ostatnej novely zákona o sociálnom poistení sú zmeny týkajúca sa lekárskej posudkovej činnosti.
Zo skúseností z aplikačnej praxe vyplýva, že osobná účasť poistenca resp. poškodeného pri výkone lekárskej posudkovej činnosti je potrebná len v odôvodnených prípadoch, napr. pri predpoklade neuznania invalidity. V ostatných, menej náročných alebo medicínsky jednoznačných prípadoch môže predvolanie do Sociálnej poisťovne znamenať zbytočnú záťaž. Legislatívne sa upravuje možnosť výkonu lekárskej posudkovej činnosti v osobitných prípadoch na základe určenia posudkového lekára aj bez účasti poistenca alebo poškodeného. Zároveň sa poistencovi resp. poškodenému ponecháva možnosť osobnej účasti na posudzovaní zdravotného stav, ak o ňu požiada.
Z posudkovej praxe Sociálnej poisťovne vyplýva, že kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa môže vykonávať aj v kratších alebo dlhších intervaloch ako je jeden mesiac. V odôvodnených prípadoch, ak určí posudkový lekár, sa nemusí vykonávať vôbec. Výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu záleží vždy od závažnosti zdravotného stavu a lehoty jej vykonávania určí posudkový lekár individuálne, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov nemocenského poistenia. Novelou zákona sa preto odstraňuje povinnosť vykonávania tejto kontroly najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
Podnikateľské prostredie sa v prvom polroku zhoršilo
30. 7. 2019
Podnikateľské prostredie sa na Slovensku v prvom polroku tohto roka opäť zhoršilo, a to z pôvodných 100 bodov v roku 2001 na súčasných 42,69 bodu. Vyplýva to z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) medzi podnikateľmi, ktorí hodnotili vplyv štátu, iných vonkajších faktorov, ale aj vplyv samotných podnikov na podnikateľské prostredie, informovala v utorok PAS. Index podnikateľského prostredia (IPP) zisťovala PAS už po 68. raz.
Oproti predchádzajúcemu polroku klesol IPP o 0,98 bodu. "Pravdou je, že negatívny pohľad na podnikateľské prostredie sa za posledný rok a pol postupne zmierňuje," uviedol výkonný riaditeľ PAS Peter Serina. IPP od roku 2006 kontinuálne klesá z vtedajšej hodnoty 126 bodov. Podľa Serinu ide o pocitový index podnikateľov. Pokiaľ neprevážia v ich ponímaní pozitíva nad negatívami, bude klesať, hoci pomalšie, aj naďalej. Za najväčšie nedostatky označili podnikatelia vymáhateľnosť práva, funkčnosť súdnictva, byrokraciu, kvalitu a dostupnosť výrobných vstupov, ale napríklad aj ziskovosť a plnenie finančných záväzkov podnikov. Nespokojní sú rovnako aj s uplatňovaním princípu rovnosti pred zákonom, s efektívnosťou hospodárenia štátu, s prístupom k štátnej pomoci, zrozumiteľnosťou, použiteľnosťou a stálosťou právnych predpisov a úrovňou korupcie na úradoch. Podnikatelia oproti predchádzajúcemu polroku menej negatívne hodnotili oblasť pracovnoprávnej legislatívy a legislatívy upravujúcu dane, poplatky a investície.
Slovensko má potenciál, aby malo vyšší podiel cestovného ruchu na HDP
29. 7. 2019
Percentuálny podiel cestovného ruchu na celkovom hrubom domácom produkte (HDP) v prípade Slovenska má oproti súčasným hodnotám potenciál rásť. V posledných rokoch sa totiž SR orientovala na určitú štruktúru priemyslu, na služby a silné stránky cestovného ruchu sa pritom zabúda. Uviedol to pre TASR prezident Zväzu cestovného ruchu (ZCR) SR Marek Harbuľák.
Priblížil, že napríklad v susednom Rakúsku je podiel cestovného ruchu na HDP v porovnaní so Slovenskom vyšší. Napriek tomu môže podľa Harbuľáka tento podiel v budúcnosti výrazne vzrásť. "Podpora prezentácie cestovného ruchu je dobrou investíciou, ktorá sa štátu zhodnotí veľmi rýchlo. Na to by mali myslieť všetky terajšie aj budúce vlády," poznamenal. Maďarsko chce podľa jeho slov v najbližších desiatich rokoch investovať do propagácie krajiny ako dovolenkovej destinácie 800 miliónov eur, čo je v priemere 80 miliónov eur ročne. "V porovnaní so 7 miliónmi eur, ktoré idú do propagácie prostredníctvom ministerstva dopravy a výstavby, je to stále len zlomok podpory Maďarska," vyčíslil prezident ZCR. Podotkol, že prírodné, kultúrne a historické predpoklady krajiny neodídu s investorom do iného štátu, kde mu vytvoria lepšie daňové či iné stimuly. Cestovný ruch zároveň dáva prácu ľuďom priamo v regiónoch, kde často nie sú možnosti zamestnať sa v inom odvetví.
Stopercentný superodpočet si zatiaľ uplatnilo 160 subjektov
26. 7. 2019
Novela zákona o dani z príjmov priniesla od roku 2018 významnú zmenu v ustanoveniach o tzv. superodpočte. Okrem iného najmä možnosť uplatniť si namiesto pôvodných 25 percent až 100 percent výdavkov na výskum a vývoj vynaložených v zdaňovacom období, a tiež 100 percent z ich nárastu v posudzovaní voči dvom predchádzajúcim obdobiam.
Kým za tri roky fungovania tohto vládneho nástroja na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja v pôvodnej sadzbe 25 percent superodpočet znížil výsledný daňový základ u 358 podnikateľov celkovo o takmer 66 miliónov eur, v daňových priznaniach odovzdaných do konca marca 2019 si za rok 2018 zo svojho výsledného daňového základu odpočítalo superodpočet už 160 subjektov. To je počet porovnateľný s úrovňou vo finálnom zozname za rok 2017. Celkový objem dosiaľ známeho čerpania superodpočtu za rok 2018 dosiahol necelých 106 miliónov eur, pričom treba mať na zreteli, že objem čerpania nie je ovplyvnený len zmenou počtu uplatnených superodpočtov, ale aj štvornásobným zvýšením jeho sadzby.