Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V Bratislave rokovali šéfovia poľnohospodárskych platobných agentúr
21. 10. 2019
Riaditelia sa pripravujú na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Riaditelia poľnohospodárskych platobných agentúr krajín EÚ v piatok (18. 10.) na pôde Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) rokovali o príprave na Spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2020. Aj keď rokovania o nej ešte prebiehajú, agentúry sa už musia začať pripravovať na jej praktické dôsledky. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Vladimír Machalík.
„Aj keď rokovania o Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 ešte nie sú definitívne ukončené, platobné agentúry sa musia už teraz pripravovať na jej implementáciu. Napriek tomu, že legislatívne návrhy sú prerokované, ostáva veľa otvorených otázok súvisiacich s ich realizáciou v praxi,“ poznamenal generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Ako ďalej doplnil, očakáva sa, že platobné agentúry budú plniť približne rovnaké úlohy. „Funkcia Európskej komisie sa však zmení smerom k presunu niektorých kompetencií na členské krajiny. Väčší dôraz tak bude klásť na kontrolu výstupov,“ povedal Kožuch. Veľkou pomocou pre platobné agentúry bude očakávané využívanie nových technológií pre výkon kontrol. Slovensko je pritom jednou z krajín s najvyšším podielom vykonaných kontrol poľnohospodárskych podpôr v EÚ. „PPA už dlhodobo pracuje na elektronizácii systémov. Nové technológie na kontrolu na mieste si však vyžiadajú značné investície zo strany štátu do technológií i personálu, ktorý s nimi bude pracovať. Vykonať však vďaka tomu bude možné výrazne vyšší počet kontrol,“ vysvetlil Kožuch. Na rokovaní sa okrem riaditeľov platobných agentúr zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie z Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo. V rámci EÚ pôsobí približne 40 poľnohospodárskych platobných agentúr, keďže väčšie štáty ich majú viacero.
Tisíce online pokladníc stále nie sú v prevádzke
18. 10. 2019
Divoký západ v podnikaní na Slovensku sa pomaly končí. Finančnej správe pomáha bojovať proti daňovým podvodom polovica podnikateľov. Druhá zatiaľ iba dostáva upozornenia, aby už nečakala a naštartovala eKasu. V systéme eKasa do polovice októbra pracuje a vydáva doklady s QR kódmi viac ako 132-tisíc elektronických registračných pokladníc. Takmer polovica podnikateľov s online pokladnicami tak nerobí.
Finančná správa, ktorá stojí za online napojením registračných pokladníc na jej portál, od roku 2012 zaviedla do praxe aj iné opatrenia z akčného plánu boja proti daňovým podvodom. Napríklad daňovú kobru, kontrolný výkaz DPH, obmedzovanie platieb v hotovosti. „Znížili sme daňovú medzeru zo 41 na 26 percent a do štátnej pokladnice priniesli 3,7 miliardy eur,“ vyčíslila Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančnej správy. Peniaze napriek tomu unikajú. „Daňová medzera v odvetviach Horeca – hotely, reštaurácie, bary; maloobchod a služby, je vysoká. V roku 2014 bola 491 miliónov eur. Potrebujeme opatrenia, ktoré budú podvody eliminovať. Od eKasy si sľubujeme, že zníži daňovú medzeru práve v týchto odvetviach,“ vysvetľuje.
Práca pre 1 500 ľudí. Pri Košiciach rastie logistický park
16. 10. 2019
Dobrá správa pre trh práce na východe Slovenska. Po nedávno ohlásenom hromadnom prepúšťaní v oceliarskom gigante U. S. Steel Košice totiž v utorok spustili v okrese Košice-okolie výstavbu veľkého logistického centra.
Prácu by tu malo nájsť až 1 500 ľudí. Projekt sa stavia v blízkosti obce Nová Polhora, asi 15 kilometrov od Košíc v smere na Prešov. Pôjde o prvý projekt developera P3 v regióne. V okrese Košice-okolie je pritom nezamestnanosť až deväťpercentná, zatiaľ čo v priľahlých okresoch sa číslo pohybuje hlboko pod piatimi percentami.
Eximbanka podporí export slovenských podnikateľov
14. 10. 2019
Čistý zisk Eximbanka odhaduje v budúcom roku na úrovni 560 tisíc eur. Eximbanka plánuje, že v budúcom roku prostredníctvom úverových a záručných aktivít podporí export slovenských podnikateľov v celkovom objeme 1,1 mld. eur. Je to o takmer 16 percent viac v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za tento rok. Uvedený objem počíta s podporou exportu pri priamych úveroch klientom v sume 625 mil. eur, priamych úveroch na pohľadávky z vývozu vo výške 35 mil. eur a vystavených zárukách klientom v objeme 440 mil. eur.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky SR, o ktorom by mala v pondelok rokovať vláda. Celkové výnosy za bankovú a poisťovaciu činnosť by mali dosiahnuť 15,5 mil. eur, čo by oproti očakávanej skutočnosti za tento rok malo byť zvýšenie o 10,4 percenta. Celkové prevádzkové náklady by mali klesnúť o necelé percento na 8,2 mil. eur. Ich objem je spojený najmä s optimalizáciou v oblasti personálnych nákladov. Čistý zisk Eximbanka odhaduje v budúcom roku na úrovni 560 tis. eur, čo znamená nárast o necelé dve percentá. V teritoriálnej oblasti sa Eximbanka bude orientovať okrem EÚ hlavne na krajiny Spoločenstva nezávislých štátov, Ruskú federáciu, Balkán a severnú Afriku. Komoditná štruktúra bude kopírovať odvetvia, v ktorých pôsobia klienti Eximbanky s najväčším podielom strojárenského, chemického, celulózo-papierenského a elektrotechnického priemyslu. Exportno-importnú banku zriadili zákonom z roku 1997. Poslaním Eximbanky je podpora slovenského exportu prostredníctvom bankových a poisťovacích aktivít. Jej úlohou je zlepšiť hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím a zvýšiť konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na zahraničných trhoch.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)