Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Cestná premávka – elektronické podanie pri evidovaní vozidla
2. 12. 2019
Podľa plánu legislatívnych úloh bolo dôvodom na zmeny v zákone o cestnej premávke zjednodušenie vybavovania elektronických podaní pri evidovaní vozidiel. Zmeny zákona začnú platiť1. 12. 2019, 1. 2. 2020 a 1. 1. 2024.
Cieľom novely bola situácia, kedy po spracovaní žiadosti podanej prostredníctvom elektronickej služby bude žiadosť systémovo zasielaná na spracovanie do nového pracoviska v Slovenskej Ľupči, kde sa vytlačí papierové osvedčenie o evidencii časť II, objedná sa elektronické osvedčenie o evidencii časť I a tabuľky s evidenčným číslom sa pripravia na odoslanie. Pre občanov by to znamenalo úplné vylúčenie potreby osobnej návštevy dopravného inšpektorátu pri evidovaní novozakúpených vozidiel, ako aj vozidiel jednotlivo dovezených do Slovenskej republiky z cudziny.
V oblasti evidovania vozidiel sa navrhujú aj ďalšie čiastkové opatrenia, ktorých cieľom je zefektívniť a zlepšiť poskytovanie služieb evidencie vozidiel, napríklad zavedenie možnosti pre vlastníkov vozidiel, aby si sami mohli požiadať o prihlásenie novozakúpeného vozidla do evidencie prostredníctvom elektronickej služby, vypustenie fyzického porovnávania údajov z dokladov s údajmi na vozidle, umožnenie vykonávania niektorých ďalších evidenčných úkonov na ktoromkoľvek dopravnom inšpektoráte alebo predĺženie platnosti zvláštnych evidenčných čísel.
Finančná správa spustí intenzívne kontroly používania eKasy
29. 11. 2019
V systéme je viac ako 153-tisíc pokladníc, čo je približne 70 percent. Finančná správa SR spustí o začiatku januára intenzívne kontroly na používanie elektronických registračných pokladníc online pripojených na systém eKasa. Podnikateľom, ktorí evidujú hotovostné tržby a nepripoja sa do systému do konca roka, hrozia vysoké pokuty. Zapojených je približne 70 percent. V súčasnosti Finančná správa eviduje v systéme viac ako 153.000 pokladníc, ktoré už vydávajú doklady, čo je približne 70 percent z ich celkového odhadovaného počtu. Informovala o tom vo štvrtok na stretnutí s novinármi Finančná správa.
"Už v prvých januárových dňoch sa vyberieme na kontrolu k tým, kde budeme vidieť, že si pokladnicu nezaobstarali, to znamená, že nevydávajú bloky," povedal generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Finančnej správy Ladislav Hanniker. Systém na identifikáciu, Finančná správa s pomocou nového systému dokáže identifikovať podnikateľov, ktorí pokladničné doklady eKasa zatiaľ nevydávajú, napriek tomu, že v minulosti hotovostné tržby evidovali. "Tam budeme naozaj nekompromisní, keďže tu bolo nejaké prechodné obdobie, polročné oddialenie pokút, a každý mal dosť času na to, aby si tie povinnosti splnil," dodal Hanniker. Dodávatelia pokladníc stíhajú. Podnikatelia, ktorí zatiaľ novú elektronickú registračnú pokladnicu nemajú, si môžu vybrať z 45 certifikovaných dodávateľov. Podľa Hannikera nemá Finančná správa žiadne informácie o tom, že by niektorý z dodávateľov do konca roka nestihol dodať doteraz objednané pokladnice. Podľa jednotlivých krajov je najvyšší podiel zapojených pokladníc k ich celkovému počtu v Trenčianskom samosprávnom kraji, kde je do eKasy pripojených 69 percent pokladníc a najmenší podiel vykazuje Bratislavský kraj so 66 percent pripojených pokladníc. Podľa odvetví sú nové pokladnice najmenej využívané v pohostinských službách, kde sa počet nepripojených pokladníc blíži ešte k takmer desiatim percentám z ich celkového počtu, nasleduje maloobchod, kadernícke a kozmetické služby a viac ako štyri percentá z celkového počtu nepripojených pokladníc eviduje FS aj v reštauráciách a mobilnom predaji jedál. Možnosť rozšírenia funkcií. Podľa Hannikera je systém eKasa plne funkčný a nie je dôvod na jeho zásadnejšie zmeny. Pripustil, že v budúcom roku bude Finančná správa uvažovať o rozšírení niektorých funkcií eKasy, ktoré by pomohli podnikateľom. Novinkou by mohla byť aj takzvaná komerčná pokladnica, ktorá by nemusela mať chránené dátové úložisko, no v offline režime by podnikateľ nemohol prijímať tržby a prevádzku by musel zatvoriť. Podnikatelia by touto pokladnicou mohli v prípade záujmu nahradiť virtuálne registračné pokladnice. Tých v súčasnosti Finančná správa eviduje okolo 70.000. O zavedení komerčnej pokladnice však zatiaľ nebolo rozhodnuté.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Cena Národného futbalového štadióna stúpla o takmer 4,5 milióna eur
29. 11. 2019
Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác. Cena za výstavbu Národného futbalového štadióna na Tehelnom poli a jeho športovej infraštruktúry sa zvýšila približne o 4,37 milióna eur oproti pôvodnej vysúťaženej cene, a to na 54.107.397 eur. Vyplýva to z oznámení a dohôd o úprave zmluvy o diele, zverejnených vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. Zvýšenie sa týka ceny dodatočných stavebných prác.
"Ich predmetom sú práce súvisiace so vzduchotechnikou, kúrením a chladením a zdravotechnikou, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej zmluve a sú nevyhnutné na realizáciu a naplnenie predmetu a účelu zmluvy," uvádza sa v oznámení vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie. "Bez týchto doplňujúcich stavebných prác by nebolo možné stavebné dielo dokončiť, respektíve splniť požiadavky na funkčnosť, kompletnosť a bezpečnosť," ozrejmuje obstarávateľ - spoločnosť Národný futbalový štadión. Štadión musí spĺňať smernice Európskej futbalovej únie (UEFA). Stavba Národného futbalového štadióna sa začala 1. septembra 2016, stavala ho spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s. r. o., zmluvná cena diela na výstavbu športovej infraštruktúry, ktorú vygenerovala verejná súťaž, bola vo výške 49,81 milióna eur bez DPH (59,77 milióna eur s DPH). Ďalších približne 21,5 milióna eur bez DPH stáli investície do vybavenia štadióna - audiotechniky, kabeláže, vzduchotechniky či elektroinštalácie. Štát sa zaviazal dostavať a odkúpiť nekomerčnú časť štadióna a Národnému futbalovému štadiónu poskytnúť dotáciu vo výške 27,2 milióna eur. Tá mala byť z ceny pri prípadnom odkúpení štadióna.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Energetická hospodárnosť budov po novom
28. 11. 2019
Problematika energetickej hospodárnosti budov bola do slovenského práva zavedená zákonom č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov ako transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES (Ú. v. ES L 1, 04. 01. 2003) s účinnosťou od 1. januára 2006. Ostatná novela zákona bola schválená 16. 10. 2019 a zmeny nadobudnú účinnosť 10. 3. 2020.
Zákon sa týka cieľov a opatrení, ktoré smerujú k zvýšeniu požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov – a(https://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=150920">bytových budov i nebytových budov bez ohľadu na ich vlastníkov. Energetickou hospodárnosťou budov sa rozumie celkové množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie budovy, na prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie budovy a na zabudované osvetlenie budovy.
Požadované opatrenia sa týkajú nových budov a existujúcich budov po ich významnej obnove, ktoré by mali byť budovami s takmer nulovou potrebou energie. Hlavným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa smernica 2018/844/EÚ zavádza programový dokument „Dlhodobá stratégia obnovy fondu budov“, ktorý určuje politiky a činnosti na roky 2020 až 2050. Novela zákona preberá ustanovenia tejto smernice a ustanovuje zodpovednosť a úlohy na jej realizáciu. Základná zodpovednosť za vytvorenie a uskutočňovanie dlhodobej stratégie obnovy fondu budov sa zveruje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré už doteraz v tejto problematike pôsobí a vypracovalo a postupne realizuje národný plán, ktorý požadovala smernica 2010/31/EÚ.