Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Plyn na Slovensku od januára zlacnie najviac v histórii
17. 12. 2020
Koronavírusová pandémia zanechá hlbokú jazvu na cenách energií. Slováci od januára vďaka poklesu dopytu po palivách vo svete zažijú pád cien plynu, aký v histórii nemá obdobu.
Zlacnenie prekoná aj doteraz rekordný rok 2016, kedy sa spojilo viacero faktorov. V danom roku na Slovensku pred voľbami vláda Roberta Fica zatlačila na regulátora a ten znížil ceny plynu o štyri percentá a následne v lete pristúpil k ďalšej úprave tak, že plyn išiel dole za celý rok spolu až o 8,5 percenta. Ficova vláda to vtedy prezentovala ako svoju sociálnu politiku. V skutočnosti bol za pádom cien plynu pokles cien ropy, ktoré mal širšie súvislosti. Ropa vtedy padla pod 30 dolárov za barel.
Fondy porážajú investičné poistenie
14. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel.
O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Fondy porážajú investičné poistenie
11. 12. 2020
Hoci sa o finančníkoch vo všeobecnosti hovorí ako o tých, ktorí doslova prehadzujú peniaze vidlami, neplatí to automaticky. O mnohých by sme dokonca s výraznou dávkou nadľahčenia mohli v porovnaní s bankármi hovoriť ako o chudobných príbuzných. Na celkových spravovaných aktívach majú banky až 70-percentný podiel. O zvyšok sa delia poisťovne, fondy či druhý a tretí pilier a lízingovky. Aby to však bolo ešte komplikovanejšie, dodajme, že v top 25 najväčších platiteľov daní za minulý rok nájdeme podľa Finstatu päť bánk a dve poisťovne. Správcovské spoločnosti sú zas často priamo dcérami bánk.
Nie vždy môžeme hovoriť o priamej konkurencii. Bankové domy dobre vedia, že v prostredí nízkych úrokových sadzieb nedokážu klientom ponúknuť zaujímavé zhodnotenie úspor, aj preto posilňujú predaj spriaznených fondov či poistenia a profitujú z provízií.
Najvýraznejšími konkurentmi sa tak nielen v pobočkách, ale aj u nezávislých sprostredkovateľov stávajú poisťovne s takzvanými IŽP a na druhej strane správcovské spoločnosti. Kým ešte v roku 2009 mali miernu prevahu poisťovne s podielom 8,3 percenta oproti 5,6, vlani bol už pomer opačný 7,6 k 7,1.
V neprospech investičných poistiek hovorí neprehľadná poplatková štruktúra. Preto by sa im vyhol i odborník na investovanie z Univerzity Mateja Bela Ján Šebo. „V jednom balení je skrytých množstvo poplatkov a bežný človek nemá šancu rozumieť tomuto produktu dokonale,“ upozorňuje.
V
Čierny scenár z druhej vlny sa už zmazal
11. 12. 2020
Index ekonomického sentimentu dokázal v novembri vymazať takmer celý svoj októbrový prepad spôsobený príchodom druhej vlny pandémie, keď vzrástol z -24 bodov na +23 bodov (hranica medzi očakávaním zrýchlenia a spomalenia je 0 bodov). Tento index meria očakávania slovenských ekonómov ohľadom vývoja ekonomiky v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Hlavným zdrojom lepších vyhliadok sú očakávania postupného uvoľňovania domácich protipandemických obmedzení (34 percent respondentov) a nízka báza (29 percent respondentov). Nízku bázu potvrdzuje aj negatívne vnímanie aktuálneho stavu ekonomiky, ktorého index dosiahol v novembri -17 bodov.
V