Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dopyt po IT odborníkoch je rekordný
16. 4. 2021
Portál Profesia eviduje rekordný počet IT ponúk. Informovala o tom hovorkyňa portálu Nikola Richterová. Zvýšený dopyt po slovenských IT špecialistoch cítiť aj zo zahraničia.
Portál vyzdvihol, že koronakríza spôsobila v 2. kvartáli vlaňajška prepad počtu pracovných ponúk aj v oblasti IT. To je však už minulosťou.
"Zamestnávatelia uverejnili za marec tohto roka 3513 pracovných inzerátov. Prvýkrát sa stalo, že počet ponúk v informačných technológiách presiahol hranicu 3000," vyčíslila hovorkyňa.
Celkovo za 1. kvartál zamestnávatelia v IT oblasti zverejnili vyše 9-tisíc ponúk, čo sa za 24-ročnú históriu portálu ešte nestalo.
Za prvé tri mesiace tohto roka boli najžiadanejší programátori, pričom najväčší dopyt bol po špecialistoch na programovacie jazyky Java, JavaScript, C#, C++ či Python. Žiadaní boli aj softvéroví inžinieri, IT konzultanti, IT analytici, špecialisti IT podpory, IT testeri, správcovia informačného systému, systémoví administrátori, IT architekti a databázoví analytici.
V
Spresnenie povinnosti zamestnávateľa
14. 4. 2021
Povinnosti zamestnávateľa sa spresnili v prípade, pokiaľ ide o zvýšené náklady zamestnanca, keď musí zamestnancovi uhrádzať za podmienok podľa § 145 ods. 2 Zákonníka práce preukázateľné zvýšené výdavky s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce (napr. náklady na elektrinu, na nadštandardné pripojenie na internet potrebné na výkon práce).
Určenie nákladov sa robí v každom prípade osobitne. O použití vlastných prostriedkov musí existovať dohoda so zamestnancom (§ 145 ods. 2 ZZ), pričom bez dohody zamestnancovi nepatrí ani náhrada nákladov ako ani náhrada škody na vlastných veciach, ktoré použil na výkon práce bez súhlasu zamestnávateľa. Predmetom dohody (resp. rozsah môže vyplývať aj z vnútorného predpisu) je aj otázka úhrady nákladov, spôsobu ich preukazovania. Povinnosť preukázať zvýšené náklady má zamestnanec. Ustanovilo sa tiež právo tohto zamestnanca na prístup k prehlbovaniu kvalifikácie, t. j. aby mal rovnako ako zamestnanci na pracoviskách zamestnávateľa, možnosť zúčastniť sa školení (fyzických alebo „digitálnych“ avšak aj s ohľadom na možnosť začlenenia aj do fyzického kolektívu zamestnancov, nielen do toho virtuálneho tam, kde je to možné).
Ustanovila sa aj forma práva na odpojenie sa zamestnanca, ktoré je konštruované ako právo zamestnanca nevykonávať prácu mimo pracovného času (ak nejde o prácu nadčas, pracovnú pohotovosť) v čase prekážok v práci, dovolenky a zákaz hodnotiť toto nevykonávanie práce zo strany zamestnávateľa ako porušenie pracovnej disciplíny. Dôležitý aspekt pri domáckej práci a telepráci, a to zásadu zákazu znevýhodnenia (t. j. diskriminácie tohto zamestnanca) v porovnaní s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, resp. zásadu zákazu zvýhodnenia (t. j. diskriminácie zamestnancov na pracoviskách zamestnávateľa) sa zachoval.
K
Miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy
14. 4. 2021
Čo sa týka miesta výkonu práce, tak musí byť naďalej predmetom dohody aj pri domáckej práci a telepráci.
V prípade domáckej práce a telepráce musí byť urobené aj rozhodnutie o organizácii pracovného času. Buď ho organizuje zamestnávateľ spôsobmi podľa § 86 alebo § 87 Zákonníka práce, a to ako fixný pracovný čas alebo pružný pracovný čas alebo jeho rozvrhovanie vzhľadom na povahu práce a očakávania zamestnávateľa (zamestnanec má odovzdať do určitého času výsledok a je jedno v akom časovom úseku prácu vykoná) sa môže ponechať výlučne na zamestnancovi. Ak zamestnávateľ postupuje podľa § 86 resp. § 87 resp. aj § 88 Zákonníka práce, nie je možné aplikovať výnimky ustanovené v § 52 ods. 7 Zákonníka práce, pretože zamestnávateľ určuje časové rámce výkonu práce. Ak zamestnávateľ súhlasí so „samorozvrhovaním“ pracovného času zamestnancom, nemôže mu do tohto procesu nijako vstupovať (určovaním časového rozsahu v rámci dňa, určovaním pracovných dní v týždni, apod.). V nadväznosti na tento postup potom môžu byť aplikované aj výnimky z jednotlivých ustanovení, pretože zamestnanec si sám slobodne určí svoje pracovné dni, prestávku v práci, dobu odpočinku, vyšetrenie a ošetrenie atď. Znakom domáckej práce a telepráce nie je „samorozvrhovanie“ pracovného času zamestnancom, ale strany sa na ňom môžu dohodnúť. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť resp. poskytnúť zamestnancovi pracovné prostriedky na výkon domáckej práce resp. telepráce. Ak však túto svoju povinnosť nevie splniť, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť o používaní vlastného prostriedku zamestnanca na tieto účely. Z hľadiska zabezpečenia ochrany osobných údajov a ďalších informácií je ale potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ sa touto dohodou nezbavuje svojej povinnosti v oblasti bezpečnosti v zmysle osobitných predpisov v oblasti ochrany osobných údajov, a túto zodpovednosť nemôže preniesť ani na zamestnanca.
K
Zákonník práce – zmeny
13. 4. 2021
Zákonník práce, ktorý je najdôležitejším právnym rámcom pre oblasť zamestnanosti, bol upravený ďalšími dôležitými zmenami. Zásadné zmeny nadobudli účinnosť už od 1. marca 2021.
Medzi najdôležitejšie zmeny patrí definícia zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa, zmeny v trvaní skúšobnej doby zamestnanca, „Home office“ od 1. 3. 2021, miesto výkonu práce ako podstatná náležitosť pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 ZP, zabezpečenie stravovania zamestnancov od 1. marca 2021, zmeny týkajúce sa zamestnávateľa, ktorý prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom, možnosť prvákov na strednej škole pracovať počas prázdnin, úprava podmienok dočasného prideľovania zamestnancov medzi prepojenými osobami, zmeny pri pružnom pracovnom čase, možnosť študentských brigád aj po skončení strednej školy a prvého stupňa vysokej školy, spor o pôsobenie odborovej organizácie u zamestnávateľa.
K