Priemyselná produkcia si už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend
11. 12. 2024
Priemyselná produkcia SR si v októbri už štvrtý mesiac po sebe udržala rastúci trend. Tempo medziročného rastu sa však oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 percenta.
Z celkovo 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon len sedem, avšak väčšina kľúčových odvetví vykázala až dvojciferné rasty, a tak ich prínos k celkovému výkonu produkcie bol stále vyšší, než mali odvetvia s klesajúcim výkonom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Najvýznamnejší vplyv na októbrový celkový vývoj slovenského priemyslu mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast v tomto odvetví sa v porovnaní so septembrom ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 percent. Toto kľúčové odvetvie zaznamenalo medziročne vyšší výkon piatykrát v tomto roku, pričom októbrové tempo bolo najvyššie od júna 2023.
Rasty vo vybraných odvetviach vykrývali výrazné prepady v iných štruktúrach priemyslu. Druhý najvýznamnejší vplyv na výsledok mal preto vyše 17 percent medziročný pokles výkonu vo výrobe kovov a na tretej priečke z hľadiska celkového významu bol takmer 15 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení.
K pozitívnemu vývoju priemyslu v októbri 2024 dopomohol aj vyše 10 percent nárast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Udržanie priemyslu v plusových hodnotách podporil aj vyše 27 percent rast v ostatnej výrobe a oprave strojov.
V súhrne za prvých desať mesiacov tohto roka priemyselná produkcia ešte stále zostala v medziročnom poklese o 0,7 percenta. Nižší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo deväť z celkovo 15 sledovaných odvetví.
Z priemyselných odvetví, ktoré sa najviac podieľali na celkovom poklese produkcie, bolo najvýznamnejšie zníženie vo výrobe kovov o takmer sedem percent a približne 11 percent pokles vo výrobe strojov a zariadení. Vyššiemu prepadu zabránil kumulatívny, vyše tri percentá rast v kľúčovej výrobe dopravných prostriedkov a takmer päť percent navýšenie v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko je na 42. mieste v rebríčku konkurencieschopnosti
23. 10. 2018
Oproti minulému roku si pohoršila o dve miesta. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2018, ktorú dnes zverejnilo Svetové ekonomické fórum (WEF). TASR o tom informovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Prvé miesto obsadili Spojené štáty americké, nasledované Singapurom a Nemeckom. Z krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika (29. miesto). Poľsko obsadilo 37. pozíciu a Maďarsko 48. miesto.
V tomto roku sa skóre krajín po prvý raz počítalo pomocou novej metodológie. Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0 zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie, väčšou váhou prihliada na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšiu na výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). „Pozícia SR sa mierne zhoršila, a to aj napriek tomu, že skóre konkurencieschopnosti sa mierne zlepšilo. V rebríčku nás však predstihli krajiny, ktoré zlepšovali podmienky na podnikanie a ekonomický rast o niečo výraznejšie ako SR,“ povedal Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra. Pozitívne je hodnotená makroekonomická stabilita, zdravotný stav obyvateľstva a celková úroveň infraštruktúry. „Výraznejšiemu rastu SR v rebríčku bránia chronické problémy podnikateľského prostredia, najmä kvalita verejných inštitúcií. Máme čo doháňať v posilňovaní nezávislosti súdov, vymáhateľnosti práva, boji proti korupcii a znižovaní administratívnej náročnosti podnikania,“ uviedol Serina.
Odvod zatrasie obchodmi
22. 10. 2018
Drahšie potraviny, menej obchodov a penále Slovensku z Bruselu? Práve takto by podľa kritikov mohol dopadnúť takzvaný osobitný odvod pre obchodné reťazce. Zákon, ktorý odvod zavádza, sa má dostať do prvého čítania už na schôdzi parlamentu, ktorá sa začala v utorok.
Koaličná SNS, ktorá návrh pripravila, argumentuje, že sa získajú peniaze na podporu domácich producentov a kvalita potravín stúpne. Namieste je však aj otázka, do akej miery 159 miliónov eur, ktoré sa majú cez odvod na budúci rok získať, zatrasie obchodmi. Daná suma je totiž až dvojnásobkom toho, čo štát od reťazcov ročne inkasuje na daniach z príjmu. Niektorí obchodníci na daniach platia viac, iní menej. Odvod prichádza v čase, keď najmä pre rast cien ropy dražie doprava s dosahom aj na ceny potravín. Inflácia po rokoch stabilných cien rastie až k trom percentám, čo ľuďom uberá z reálneho rastu platov. „Odvod predstavuje čistý náklad, ktorý za normálnych okolností musí byť niekde zohľadnený,“ upozorňuje hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová. "So zavedením nového odvodu reťazec nesúhlasí,“ dodáva. "Tento odvod môže napríklad ovplyvniť ceny, spoluprácu s dodávateľmi, spomaliť rast miezd či znížiť investície,“ hovorí Langová. Generálny riaditeľ spoločnosti Coop Jednota Ján Bilinský dokonca hovorí o reálnom ohrození. "V prípade zavedenia odvodu sa menšie vidiecke predajne stanú nerentabilné, čím dochádza k ohrozeniu aj lokálnych výrobcov potravín, ktorí sú na tieto predajne existenčne odbytovo naviazaní,“ argumentuje. Poslanec SNS Radovan Baláž sa dosahov odvodu na reťazce a nepriamo aj na spotrebiteľov neobáva. "Je priestor, aby tento odvod reťazce vykryli svojimi vysokými obchodnými prirážkami,“ hovorí. Reťazce však trvajú na tom, že odvod je neprimerane vysoký. Avizujú reakciu v podobe krízových riešení, ktoré by však pocítili dodávatelia aj spotrebitelia. "Vychádzajúc z reálnych ekonomických výsledkov subjektov skupiny Coop Jednota, po zavedení osobitného odvodu v navrhovanej výške 2,5 percenta z čistého obratu by sa všetky dostali do straty,“ hovorí Bilinský. Pri pohľade na vlaňajšie hospodárske výsledky tohto reťazca je zrejmé, že nový odvod by ho vyšiel draho. Coop Jednota by na osobitnom odvode mohla zaplatiť, ak vychádzame z údajov za minulý rok podľa portálu Finstat, aj vyše 28 miliónov eur. Na dani z príjmu však sieť platila vlani niečo vyše 3 milióny eur. Odvod sa má platiť z čistého obratu a nie zo zisku, ako je to v prípade dane z príjmu. Čistý obrat totiž nezohľadňuje náklady obchodníka ani prípadné zľavy, straty či investície. Obchodníci tak reálne môžu čeliť situácii, že sa vďaka novému zákonu ocitnú v červených číslach.
Na testovanie noviniek sme ideálnou krajinou
19. 10. 2018
Stačí si vybrať správnu veľkosť, farbu, strih či materiál tovaru, vložiť ho do nákupného košíka, vybrať spôsob platby a doručenia a niekedy má zákazník objednaný balíček pred dverami domu aj do niekoľkých hodín. Online nákupy sú jedným zo spôsobov, ktorým môže spotrebiteľ ušetriť čas a naplniť svoje potreby a priania niekoľkými jednoduchými kliknutiami. „Slováci stále viac nakupujú aj to, čo by si pred pár rokmi radšej zašli vybrať do kamennej predajne,“ informuje o nových trendoch v nakupovaní Alexandra Čermáková, obsahová manažérka Heureky.
Nakupovanie cez internet napreduje takmer vo všetkých kategóriách. Na popredných priečkach sa pritom držia nákupy oblečenia a módnych doplnkov. Podľa prieskumu agentúry Nielsen má skúsenosť s nákupom tohto tovaru až 59 percent slovenských spotrebiteľov. Dôvody možno hľadať predovšetkým v pohodlnosti a zaneprázdnenosti zákazníka. Nielen o aktuálnych, ale aj o budúcich trendoch v slovenskom a medzinárodnom obchode budú hovoriť odborníci na konferencii Slovenské obchodné fórum už 6. novembra v Hoteli Saffron v Bratislave.
Podnikateľov čakajú zmeny. Ich cieľom je znížiť byrokraciu
18. 10. 2018
Od 1. júla budúceho roka by mali všetci používatelia registračných pokladníc, teda napríklad hotely, reštaurácie, kaviarne, či iní podnikatelia, byť napojení na portál finančnej správy. Počíta s tým novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
Právnou normou odštartoval parlament tretí rokovací deň 35. schôdze parlamentu. Návrhom zákona sa má do praxe zaviesť takzvaný systém e-Kasa, ku ktorému sa zaviazala vláda aj vo svojom programovom vyhlásení. Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc s finančnou správou. Ďalším cieľom je zefektívnenie kontrol finančnej správy, a tým aj účinnejší boj proti daňovým únikom. "Medzera výberu daní v tomto segmente, ktorý používa registračné pokladnice, je rádovo do 500 miliónov eur. Stojí za to hľadať riešenia," skonštatoval poslanec Eduard Heger (OĽaNO). Ten mal pri prvotnom predstavení zámerov zákona k nemu výhrady, teraz však ocenil, že rezort financií aj finančná správa boli ochotní rokovať o možných úpravách. "Pristúpi sa k vylepšeniu zákona, aby pokryli všetky tie miesta, kde je to potrebné. Nedostatky, ktoré som videl, budú odstránené. Dohodli sme sa na tom," avizoval Heger. Po novom sa budú musieť všetky údaje z pokladníc ukladať v chránenom dátovom úložisku, ktoré je súčasťou on-line registračnej pokladnice a následne sa budú zasielať do systému e-Kasa. "Byrokracia by mala byť nižšia, elektronické prepojenie je fajn,“ doplnil poslanec Eugen Jurzyca (SaS). Podľa Jozefa Buriana (Smer-SD) by sa ale v rámci druhého čítania malo plénum zaoberať aj zvýšením bezpečnosti celého systému.