Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Práca sa roztiahne vždy tak, aby vyplnila čas, ktorý je na jej vykonanie k dispozícii.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.
Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.
(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho rady
Nežeňte sa pre peniaze, dajú sa vypožičať oveľa lacnejšie.
Myslieť proti svojej dobe je príznakom odvážneho ducha. Ale povedať to, je dôkazom hlúposti.
Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.
(Murphyho zrnká II)
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)