Priemysel sa vrátil k vyšším výkonom, produkcia stúpla na čele s dopravnými prostredkami
11. 6. 2024
Celkovo z 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon 11, medzi nimi väčšina ťažiskových odvetví slovenského priemyslu. Priemyselná produkcia Slovenska v apríli 2024 medziročne vzrástla o 6,3 percenta. Po výraznom marcovom prepade sa priemysel vrátil k vyšším výkonom, ktoré pretrvávali od augusta minulého roka. Celkovo z 15 sledovaných odvetví zaznamenalo medziročne vyšší výkon 11, medzi nimi väčšina ťažiskových odvetví slovenského priemyslu. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 3,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Najvýznamnejší vplyv na priemyselnú produkciu vo štvrtom mesiaci tohto roka mal výrazný nárast vo výrobe dopravných prostriedkov. Tá vykázala vyšší medziročný výkon prvýkrát v tomto roku. Kým v marci sa prepadla až o takmer 15 percent, v apríli vďaka 15,9 percenta rastu tak najviac prispela k zvýšeniu priemyselnej produkcie. K pozitívnemu vývoju celého priemyslu prispel aj pokračujúci medziročne významne vyšší výkon v energetike, teda v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. V apríli odvetvie vykázalo rast o 32,9 percenta.
O vyše pätinu vyššiu produkciu ako pred rokom vykázala tiež výroba elektrických zariadení (o 23,5 percenta) či výroba potravín (o 21,4 percenta). Do plusových čísiel sa po takmer dvoch rokoch dostala aj výroba výrobkov z gumy a plastu, medziročne stúpla o 4,4 percenta.
Najviac nadol ťahalo priemysel takmer 11 percent zníženie výkonu vo výrobe kovov. Ďalej pokračoval výrazný prepad v ťažbe a dobývaní, kde produkcia najmä v dôsledku zatvorenia baní klesla až o 39,3 percenta. Celkovú produkciu ovplyvnil aj pokles o 7,3 percenta vo výrobe strojov a zariadení.
Priemyselná produkcia v súhrne za január až apríl vzrástla medziročne o 0,5 percenta. Vyšší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo päť z celkovo 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení).
Najvýznamnejšie výsledok ovplyvnil vyše štvrtinový (27,4 percenta) rast v dodávke elektriny a plynu a o viac ako 15 percent navýšenie vo výrobe elektrických zariadení. Priemysel brzdila najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá vykázala za prvé štyri mesiace 2024 medziročný pokles o 2,7 percenta a tiež o 40 percent nižší výkon v ťažbe spôsobený útlmom baníctva.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
11. 2. 2019
Od poslednej novelizácie ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa evidujú viaceré pokusy o jeho novelu, ktoré však skončili vždy neúspešne. Ochrana verejného záujmu je súčasne terčom neustáleho záujmu spoločnosti o čo najlepšiu úpravu právneho rámca tejto problematiky.
Novela ústavného zákona vychádza z požiadaviek na sprísnenie podmienok ochrany verejného záujmu a má snahu splniť i ďalšie požiadavky spoločnosti v tejto oblasti, ktoré možno formulovať do nasledovných bodov:
- požiadavka na rozšírenie okruhu verejných funkcionárov tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky verejné funkcie, v ktorých sa nakladá s finančnými prostriedkami štátu,
- požiadavka na sprecizovanie povinností verejných funkcionárov pri ochrane verejného záujmu a odstránenie doterajších vád ústavného zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
- požiadavka na odstránenie v nedostatkoch doterajšej právnej úpravy ochrany verejného záujmu, ktoré vyplynuli z návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku,
- požiadavka na odstránenie nedostatkov doterajšej právnej úpravy, predovšetkým v oblasti formy oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa čl. 7 ústavného zákona, ako súvisiacich nedostatkov oznámení po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie podľa čl. 8 ústavného zákona,
- požiadavka na odstránenie procesnoprávnych nedostatkov konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona,
- doriešenie vzťahu konania podľa čl. 9 a čl. 10 ústavného zákona k správnemu poriadku,
- požiadavka na zosúladenie doterajšieho textu ústavného zákona s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako aj právnych predpisov upravujúcich používanie elektronické prostriedky vo verejnej správe (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
Neprimerané podmienky v obchode s potravinami
8. 2. 2019
Detailné vymedzenie neprimeraných podmienok v novom zákone je potrebné z dôvodu ochrany tých účastníkov obchodných vzťahov, v neprospech ktorých sú neprimerané podmienky požadované, dohodnuté alebo uplatňované.
Neprimerané podmienky sú dôsledkom zneužívania ekonomickej sily jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Prejavujú sa vyžadovaním, dohodnutím alebo uplatňovaním jednostranne výhodných obchodných podmienok, a to najčastejšie formou rôznych peňažných plnení alebo nepeňažných plnení dodávateľa nad rámec dohodnutej kúpnej ceny alebo vo forme zliav z kúpnej ceny, ktoré jednoznačne zvýhodňujú odberateľa a naopak, výrazne oslabujú pozíciu dodávateľa. Zneužívanie silnejšej pozície v obchodnom vzťahu a praktiky v podobe uplatňovania neprimeraných podmienok môžu vážne poškodiť potravinový dodávateľský reťazec ako taký, čo môže mať následný negatívny vplyv na celé hospodárstvo, ako aj konečných spotrebiteľov, a môže predstavovať vážne riziko z pohľadu potravinovej suverenity Slovenskej republiky. Obchodné vzťahy sú výrazne deformované aj tzv. faktorom strachu, ktorý spôsobuje, že strana so slabšou vyjednávacou pozíciou neuplatní v plnej miere svoje práva a z obavy pred ohrozením obchodných vzťahov radšej pristúpi na často jednostranne výhodné podmienky protistrany s väčšou vyjednávacou silou.
V uplynulých rokoch sa problematike nekalých obchodných praktík začala venovať čoraz väčšia pozornosť. Z uskutočnených analýz a prieskumov vyplynulo, že nekalé obchodné praktiky sa v potravinovom dodávateľskom reťazci vyskytujú často. Väčšina členských štátov Európskej únie ich existenciu a uplatňovanie v obchodných vzťahoch vyhodnotila ako riziko pre riadne fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a s cieľom ich eliminácie zaviedli alebo plánujú zaviesť legislatívnu reguláciu.
Ak živnostník zamestná čo i len jednu osobu, stáva sa zamestnávateľom
6. 2. 2019
Ak je živnostník zamestnávateľom, plynú mu nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) sa stanú zamestnávateľmi, ak sa rozhodnú zamestnať čo i len jednu osobu. Z toho im vyplynú aj nové povinnosti voči Sociálnej poisťovni. "Ako zamestnávatelia sú povinní prihlásiť sa v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, prípadne v mieste, kde vedú evidenciu miezd.
Zamestnávateľ sa prihlasuje najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom začne zamestnávať aspoň jedného zamestnanca. Zamestnávateľ tiež prihlasuje zamestnanca do registra poistencov, a to ešte pred začiatkom výkonu jeho činnosti," upozorňuje hovorca poisťovne Peter Višváder. Povinnosti si zamestnávateľ musí splniť aj keď zamestnávať prestane. Zamestnanca odhlasuje zo sociálneho poistenia do ôsmich dní odo dňa zániku pracovného pomeru a ak už nebude zamestnávať ani jedného zamestnanca, je nevyhnutné, aby sa tiež odhlásil z registra zamestnávateľov, a to v osemdňovej lehote. Od momentu, keď živnostník začne zamestnávať, je povinný plniť si všetky povinnosti zamestnávateľa, povinnosti za zamestnanca a naďalej aj svoje povinnosti ako SZČO.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Neprimerané obchodné podmienky
4. 2. 2019
V obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny sa začali používať nové formy neprimeraných podmienok, resp. neprimerané podmienky sú obchádzané na základe odlišných právnych interpretácií ich znenia.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že doterajší výpočet neprimeraných podmienok je pre naplnenie účelu zákona nedostatočný. Novela zákona preto precizuje znenie doterajších neprimeraných podmienok, zavádza nové špecifické neprimerané podmienky a zároveň ustanovuje generálnu klauzulu neprimeranej podmienky, porušenie ktorej bude sankcionovateľné.
Z aplikačnej praxe taktiež vyplynula potreba úpravy kontrolného procesu, a to s poukazom na špecifickosť vzťahov, ktoré sú kontrolované. V rámci nového kontrolného procesu sa posilňuje postavenie kontrolórov ministerstva pôdohospodárstva, zjednodušuje sa postup kontroly a zavádzajú sa nové oprávnenia, ktoré prispejú k zefektívneniu kontrol, a tým k efektívnejšiemu odhaľovaniu neprimeraných podmienok.
Doterajšia právna úprava vyžadovala od predkladateľov podnetov uvádzať v rámci podnetov svoje identifikačné údaje, čo v praxi subjekty odrádzalo od ich predkladania. Novela zákona preto zavádza možnosť predkladať ministerstvu pôdohospodárstva aj anonymné podnety upozorňujúce na výskyt neprimeraných podmienok.