Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Čas sa nedá skladovať - včerajší čas je nenávratne za horami a už nikdy sa nevráti. Najhoršie však je, že všetko chce svoj čas.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
Transformovať krízu na rutinu sa dá tak, že krok za krokom zaznamenáme činnosť šéfa pri prekonávaní pôvodnej krízy a spracujeme ho do pracovného postupu.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Všeobecné ustanovenia
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
(Murphyho zákonník)