Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Človek v podnikaní je natoľko zamestnaný urgentnými vecami, že vôbec nemá čas na veci dôležité.
Čím viac vecí vlastníš, tým viac si nimi vlastnený.
Vždy, keď už poznáte odpovede na všetky otázky, vymenia otázky.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Pravda a blufovanie
Načo ničiť nepriateľa ohňom a mečom, keď sa to dá oveľa ľahšie jazykom.
Ak sa už silou - mocou chcete cez niečo prebíjať, tak radšej cez betónový múr ako cez klebetu.
Tvrdenie je pravdivé hlavne vtedy, keď preň neexistuje logické zdôvodnenie.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)